S ADHD sa dá žiť šťastný život, stačí na sebe pracovať

Kedy ste zistili, že máte poruchu pozornosti a ako zasiahla do vášho života?

Prvý raz som si uvedomil, že som trošku iný asi v šiestich rokoch, keď som ako jediné dieťa sedával na schodoch. Vždy som sa vrtel, nedokázal som vydržať v pokoji, čo mama veľmi šikovne zmanažovala tak, aby sme nikoho nerušili. Bol som dobrý študent, len si spomínam, že som si nedokázal urobiť úlohy do školy. Vždy som sa po pár minútach prichytil, že robím niečo iné.

Neskôr som si všimol, že robím veľa vecí inak ako moji spolužiaci. Pripisoval som to úzkostiam, verziu, že by to mohlo byť ADHD, som zavrhol. Vďaka antidepresívam mi úzkosti na vysokej škole do značnej miery ustúpili, ale tieto problémy, ktoré som mal celý život, pretrvávali.

Vy ste to zistili až v dospelosti?

Áno, čo si vyžiadalo svoju daň, pretože som opakovane zlyhával v bežných činnostiach. Mal som problémy v škole, konflikty s okolím, nedokázal som dodržať sľuby. Zrazu mi to dávalo zmysel a to mi veľmi pomohlo.

Preto ste sa začali venovať poradenstvu? Na stránke píšete, že psychológ s ADHD sa na prvý pohľad môže zdať ako irónia, ale je v tom veľké plus. Aké?

Mne to bolo jasné už v prvom vážnom zamestnaní – vychovávateľ a neskôr učiteľ v špeciálnej škole určenej pre chlapcov s ADHD. Často ich označovali za zlé deti a zlých žiakov. Mal som pocit, alebo už to tak asi bolo, že rozumiem ich problémom, a dokázal som ich chápať. Bola to výhoda oproti kolegom, ktorí tieto prejavy vnímali osobne.

Vďaka tomu som vedel chlapcov namotivovať aj na činnosti, ktoré nerobili radi, ako je upratovanie či hygiena. Keď som dostával pozitívnu spätnú väzbu od rodičov a okolia, pochopil som, že z niečoho, čo som považoval za svoju nevýhodu, dokážem urobiť výhodu, lebo keď pomáham iným, tak mi to dáva zmysel.

Čo je to ADHD?
Je to skratka pre neurologickú vývinovú poruchu, ktorá môže spôsobovať nepozornosť, hyperaktivitu a impulzívnosť. Ľudia s ADHD môžu pôsobiť nepokojne, majú krátky čas pozornosti, ťažkosti so sústredením a konajú impulzívne alebo bezohľadne. Niekedy ostane ADHD skryté až do puberty, keď vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie pre kladené požiadavky. Rozpoznať ho preto niekedy nie je jednoduché.

Môže za ADHD výchova, strava či elektronika?

Nie sú to spúšťače, ale vedia ovplyvniť prejavy aj intenzitu. Ja som si pre seba zmenil a upravil mnohé veci – hlavne stravu, pohyb, akej práci sa venujem, v akom prostredí sa jej venujem, harmonogram dňa, rozumne som si nastavil biologické hodiny. Je to obzvlášť dôležité u ľudí, ktorí sú citlivejší alebo majú nejakú neurovývinovú poruchu.