Jedna z múdrostí lodníkov na rieke Colorado hovorí, že ak by bolo možné rozprestrieť každý centimeter terénu medzi stenami Grand Canyonu vrátane plochy všetkých útesov na zem, získali by ste pozemky väčšie ako Texas. Poriadne odvážne tvrdenie. Nikoho, kto mal tú česť so sprievodcami na člnoch a vie o ich ochote prekrúcať fakty kvôli zábave, by však nemalo prekvapiť, že je to číry nezmysel. Aby som bol presný, územie kaňonu nie je väčšie ako štát Delaware. Ide o pásmo pohorí dlhé približne ako Pyreneje, prevrátené hore nohami a zapustené do zeme. Aj tak si však vodácki sprievodcovia zaslúžia uznanie za to, ako vystihli ohromujúcu hĺbku a labyrintovú zložitosť kaňonu. Len máločo sa približuje pravde tak veľmi ako tvrdenie, že Grand Canyon by mohol pohltiť celý „štát osamelej hviezdy“. 

Ak existuje spôsob, ako zachytiť rozsah a rozľahlosť tejto priepasti, nájdeme ho v kaskádových stenách po okrajoch kaňonu – jedna na južnej, druhá na severnej strane –, ktorých najväčšie prevýšenie presahuje 1 828 metrov. Zmestilo by sa sem päť mrakodrapov Empire State Building na seba, a stále by nepresiahli najvyšší bod steny severného okraja. V skutočnosti je vzdialenosť od okraja po rieku taká veľká, že sa v kaňone mení aj klíma a pri zostupe je výrazne teplejšia. Pri poklese približne každých tristo metrov sa teplota zvýši o tri stupne, čím vzniká pomyselný rebrík teplotných zón a okien. Tieto oblasti sú také odlišné, že flóra a fauna na vrchu sa takmer vôbec nepodobajú formám života na dne kaňonu. 

Severný okraj, najvyvýšenejšia časť, je ako iný svet s vlastnými druhmi rastlín a zvierat. Jedle a smreky môžu byť v zime zasypané vyše tri a pol metrami snehu a jediná cesta je od novembra do mája uzavretá. V horách sa ukrývajú tetrovy a divé morky, salašníky horské, ako aj množstvo jeleníkov. Lesy sa často striedajú s čistinkami posiatymi lúčnymi kvetmi, na jeseň opadáva lístie osík ako zlaté mince a v noci sa lesom nesie húkanie výra bielobradého. 

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

27. novembra 2025

Tip na knihu: Psychológia tajomstiev (Andrew Gold)

V kaňone sa stretávajú a miešajú formy života takmer zo všetkých štyroch severoamerických púští – Great Basin, Sonoran a Mojave. Teplota vzduchu v lete tu často prekračuje 49 °C, pričom teplota povrchu skál sa pokojne môže vyšplhať až na 77 °C. V priebehu pár minút tak had môže prísť na otvorenom priestranstve o život, zatiaľ čo škorpión sa uvarí za necelú hodinu. 

V jeho podmienkach vytrvajú len tie najodolnejšie organizmy: drobné stromové žaby celé mesiace vyčkávajúce v štrbinách skál, pavúky schopné ukrývať sa dvesto dní v nore bez kvapky vody aj semená dostatočne trpezlivé na to, aby neboli činné celé storočia, až kým nebudú mať vhodné podmienky na klíčenie. Existujú druhy kaktusov, ktorých bočné výhonky sa stiahli do zeme, a v potokoch je v niektorých oblastiach tak málo vody, že cez deň miznú medzi kameňmi a na povrch vyvierajú až v noci, keď nesmelo tečú pod svetlom mesiaca a hviezd. 

*** 

Pokiaľ ide o živočíchy, kaňon a jeho blízke okolie je domovom pre viac ako deväťdesiat druhov cicavcov. Obývajú ho zvieratá od púm amerických cez púštne ovce hruborohé až po mäsožravé myši, ktoré sa živia škorpiónmi a vyjú na mesiac. Žije v ňom tridsaťosem druhov plazov, dvadsaťdva druhov netopierov a osem druhov obojživelníkov vrátane ropuchy živiacej sa včelami. Z vtáčej populácie sa v kaňone vyskytuje tristosedemdesiattri druhov, čo je tretina všetkých okrídlených tvorov v kontinentálnych Spojených štátoch, a toto číslo sa neustále zvyšuje. Vedci v Grand Canyone spozorovali aj husi snežné, žeriavy kanadské a labute trúbivé, ale aj orliaky bielohlavé, rybáriky modrosivé a zanášače čierne. V zimnom období môže koncentrácia vtáctva na niektorých úsekoch rieky prekročiť hranicu tisíc vtákov na kilometer štvorcový každú hodinu. V lete je kaňon domovom operencov vrátane sokola sťahovavého, ktorý sa dokáže potápať rýchlosťou 378 km/h, čo z neho robí najrýchlejší organizmus na svete. V teplých mesiacoch sem zavíta aj kondor veľkozobý, najväčší zo severoamerických supov s rozpätím krídel približne tri metre. Okrem toho priepasť obýva aj kolibrík čiarkavohrdlý, najmenší vták na kontinente, ktorý hoci veľkosťou pripomína ropuchu, neváži ani tri gramy (zhruba toľko, čo strana, ktorú práve čítate).  

Dvaja odvážni priatelia, jedna neuvážená výzva a pešia odysea dlhá 1207 km srdcom Grand Canyonu. Kevin Fedarko a fotograf Peter McBride sa rozhodli prejsť tento legendárny národný park od jedného konca k druhému bez akejkoľvek prípravy. Spočiatku to považovali za „prechádzku v parku“, no čoskoro sa ukázalo, že prechod kaňonu patrí medzi najťažšie výzvy na svete.

Prechádzka v parku je sčasti memoár, sčasti cestopis, sčasti rozsiahla esej o hlbokom zmysle divočiny a zároveň strhujúci príbeh o dobrodružstve, priateľstve, histórii a potrebe chrániť najväčší prírodný poklad Ameriky.

Kniha je dostupná na webovej stránke Vydavateľstva Tatran.

Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock, Vydavateľstvo Tatran