Prečo vaša mačka nikdy nedoje svoju misku jedla?
Nie je sýta ani vyberavá. Jednoducho ju omrzela vôňa. Nová štúdia odhaľuje, že za mačacím stravovaním stojí čuch, nie žalúdok.
Čím zdravšie srdce a pľúca, tým menej duševných chorôb
Dobrá fyzická kondícia znižuje riziko vzniku depresie, demencie a psychotických porúch.
U ľudí, ktorí majú svoj kardiorespiračný systém v dobrej kondícii, vzniká výrazne nižšie riziko depresie, demencie aj psychotických porúch. Takýto záver prináša doteraz najrozsiahlejšia metaanalýza na túto tému.
27 štúdií, vyše 4 milióny ľudí
Výskumníci spojili výsledky desaťročí výskumu a skúmali, či lepšia fyzická kondícia chráni pred duševnými ochoreniami a poruchami mozgu.
Celkovo preskúmali 27 štúdií, do ktorých sa zapojili 4 007 638 jedincov naprieč všetkými vekovými skupinami.
Čísla hovoria jasne: dobrá kondícia srdca a pľúc znižuje riziko depresie o 36 %, riziko demencie o 39 % a riziko psychotických porúch o 29 %.
Mohlo by vás zaujímať
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Každý krok navyše sa počíta
Kľúčovým zistením štúdie je to, že ochranný efekt sa neobmedzuje len na elitných športovcov. Uplatňuje sa aj pri malých zlepšeniach zdravotného stavu srdca a pľúc aj u obyčajných ľudí.
Zlepšenie zdravotného stavu už o jeden MET (zodpovedá zhruba rozdielu medzi bežnou chôdzou a svižnou chôdzou) sa spája so znížením rizika depresie o 5 % a demencie o 19 %.
Cvičenie zrejme chráni mozog viacerými spôsobmi naraz: zlepšuje prekrvenie mozgu, tlmí zápalové procesy v tele a pomáha regulovať stresové reakcie organizmu.
Mechanizmy, ktorými fyzická zdatnosť chráni duševné zdravie, sú viaceré. Pravidelná aeróbna aktivita stimuluje tvorbu nových neurónov v hipokampe. To je časť mozgu, ktorá je kľúčová pre pamäť. Znižuje hladiny zápalových markerov, ktoré sú spájané s depresiou aj demenciou. Cvičenie zároveň pomáha telu lepšie reagovať na stres a udržiavať rovnováhu látok, ktoré regulujú náladu a myslenie.
Mohlo by vás zaujímať
Známi neznámi – Neandertálci
Čo to znamená v praxi
Štúdia je prvá tohto rozsahu, ktorá skúmala, ako úzko súvisí kardiorespiračné zdravie s rizikom duševných a neurokognitívnych porúch. Zaoberala sa tým naprieč všetkými vekovými skupinami. Nejde pritom o jedinú štúdiu – sú to výsledky 27 nezávislých výskumov z 9 krajín v jednom ucelenom obraze.
Zároveň platí, že úzkostné poruchy sa v tejto analýze nevyskytovali. Ochranný efekt sa potvrdil špecificky pre depresiu, demenciu a psychózy.
Záver je jednoduchý, aj keď nie ľahko realizovateľný: zdravie srdca a pľúc nie je len otázka fyzického zdravia. Je to jedna z najdostupnejších foriem prevencie duševných chorôb, ktoré máme k dispozícii.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
