Odpoveď na otázku, čo by sa stalo po výbuchu supersopky, je fascinujúca a desivá, ale zároveň menej apokalyptická, než si väčšina ľudí myslí.

Čo je Yellowstone

Yellowstone každý rok navštívia vyše štyri milióny turistov. Chodia sa pozrieť na gejzír Old Faithful, na bublajúce bahenné jazerá a na horúce pramene s neskutočnými farbami. Málokto z nich si pritom uvedomuje, že stojí priamo nad jedným z najväčších supervulkánov na Zemi.

Pod parkom sa nachádza obrovská magmatická komora, ktorú zásobuje tepelný prúd stúpajúci z hlbín zemského plášťa.

Yellowstone už zažil tri veľké erupcie – pred 2,1 milióna rokov, 1,3 milióna rokov a pred 630 000 rokmi. Každá z nich bola katastrofická v rozsahu, aký si moderný človek nedokáže jednoducho predstaviť.

Posledná erupcia zanechala kalderu, teda obrovský prepadnutý kráter, s rozmermi 72 x 55 km. Väčšina národného parku leží priamo v nej. Celá táto oblasť doslova „dýcha“ – terén sa pravidelne dvíha a klesá podľa toho, ako sa magma pod ním pohybuje. Aj to je normálna súčasť života supervulkánu.

Prvé minúty a hodiny

Ak by teda Yellowstone vybuchol dnes, prvé, čo by pocítili obyvatelia v okolí, sú pyroplastické prúdy. Dolu svahom by sa valili lavíny rozžeraveného popola, plynu a hornín, ktoré sa pohybujú rýchlosťou stoviek kilometrov za hodinu a spaľujú všetko v ceste. Časti štátov Montana, Wyoming a Idaho by boli doslova vymazané z mapy.

Potom by začal padať sopečný popol. Komunity v bezprostrednom okolí by boli zasypané v hrúbke niekoľkých metrov.

Popol je pritom mimoriadne nebezpečný: drví strechy budov, ničí motory áut a strojov, kontaminuje vodné zdroje a pri vdýchnutí spôsobuje smrť.

Oblasti ďalej od epicentra by dostali menšiu nálož, ale aj tenká vrstva popola dokáže zničiť úrodu a paralyzovať dopravu.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

18. februára 2025

Ako funguje skleníkový efekt?

Globálne dôsledky

Skutočne ničivé účinky by však prišli neskôr. Obrovské množstvo oxidu siričitého a popola by sa dostalo do stratosféry a vytvorilo by clonu, ktorá by blokovala slnečné žiarenie.

Vedci predpokladajú, že globálna teplota by mohla klesnúť o 5 až 10 °C – na severnej pologuli by to bolo ešte o viac stupňov. Tento jav sa nazýva „vulkanická zima“ a trval by roky až desaťročia.

Dôsledky by boli globálne: v Ázii by zlyhali monzúny, poľnohospodárstvo by bolo zdevastované a nastal by rozsiahly hladomor. Sopečný popol by zasiahol Európu v priebehu troch až štyroch dní – tento kontinent by pokryl popol síce len symbolicky, ale atmosférické efekty by sa prejavili všade.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

3. mája 2026

Mení jazero zvieratá na sochy? Pravda je ešte horšia ako legendy

Kedy to nastane? A nastane to vôbec?

Tu prichádzajú upokojujúce správy. Yellowstone nie je „oneskorený“. Táto predstava sa objavuje často, ale je to len mýtus. Vulkány sa totiž nesprávajú podľa pravidelných rozvrhov.

Medzera medzi erupciami bola skutočne zhruba 730 000 rokov, ale Yellowstone má za sebou len dve takéto medzery – priemer z dvoch čísel nemá vedeckú výpovednú hodnotu.

A, čo je dôležitejšie, aktuálne monitorovanie ukazuje, že magma pod Yellowstonom je z 85 až 95 % pevná, nie je tekutá. To znamená, že podmienky pre erupciu jednoducho nespĺňa. Preto platí pre Yellowstone normálna úroveň pohotovosti – zelená.

Yellowstone raz určite vybuchne znova. Podľa vedcov to však zrejme nenastane, keď bude ešte ľudstvo na planéte. A rozhodne sa to nestane bez varovania.

Mesiac pred akoukoľvek väčšou erupciou by monitorovacia sieť zaznamenala dramatický nárast zemetrasení, deformáciu terénu a zmeny v hydrotermálnej aktivite.

Zatiaľ sa teda supervulkán správa podľa predpokladov a to je tá najlepšia správa.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock