Čo je život a ako dosiahnuť osvietenie? Zuna hovorí, že neexistuje dobro a zlo, všetko je jedna energia.
Zaujímalo vás niekedy, prečo vôbec sme na tomto svete? Rozmýšľali ste už nad zmyslom života alebo nad tým, ako žiť čo najlepšie? Čítali alebo po
Medzi indiánmi sa traduje takáto rozprávka: Do hniezda stepnej sliepky sa dostalo (nik nevie ako) orlie vajíčko. Matka, stepná kvočka, ho vysedela s nehou a trpezlivosťou rovnako ako všetky ostatné vajíčka.
Nikto na nič neprišiel, a tak, keď sa z vajca vykľulo mláďa, všetci ho považovali za síce trochu nepodarené, ale predsa stepné kuriatko.
Orol-kuriatko rástol v stepnej vlasti, v rodinnom kruhu, obklopený bratmi a sestrami – stepnou hydinou. Postupne sa naučil všetko, čo stepný kohút potrebuje k životu. Vedel hrabať pravou nohou v suchej červenej hline, pazúrom zachytiť červíka, klobnúť brata či sestru, keď’ mu nájdeného červíka chceli vziať. Naučil sa aj v prípustnej miere šantiť – s pravým kohútím šarmom povyskočiť, zatrepotať nemotornými krídlami, preletieť niekoľko metrov tesne nad zemou a pristáť v kúdoli zvíreného prachu. Jednoducho, stal sa z neho púštny kohút, ako sa patrí. Jeho starostlivá mať, púštna kvočka, sa za neho veru v ničom nemusela hanbiť.
Takto si v slepačej obci uprostred stepi žili celé roky. Deň striedal deň, jeden podobný druhému ako vajce stepnej sliepky vajcu stepnej sliepky. Nič nenarúšalo ospanlivý rytmus hodín, dní, týždňov, mesiacov, rokov a desaťročí.
Až v starobe sa orolkohútovi prihodila šokujúca vec. Hrabal sa s priateľmi v červivej zemi na svojom obľúbenom mieste – a tu ho upútal čierny bod, pohybujúci sa vysoko na belasom nebi.
Tipy na hrejivé cyklistické doplnky do chladného počasia
I keď mu staré oči slúžili iba neochotne, po chvíli im bolo jasné, že tam vysoko na nebi sa vznáša akýsi neznámy vznešený vták. Srdce sa starému orolkohútovi divoko rozbúchalo a telo mu zaplavila neznáma túžba. „Ach, môcť tak vzlietnuť, zdvihnúť sa hore, vzniesť sa do nedostupných výšin a slobodne, ako ten šťastný vták, krúžiť v bezrozmerných vzdušných svetoch…”
Zrazu sa mu celý doterajší život zdal neznesiteľne pustý. Od rána do večera iba otupný zápas o kus páchnuceho červíka… Načo je taký život? S prekvapujúcou istotou zrazu vedel: „Bol som stvorený pre lietanie. Mojím domovom nie je táto suchá a vyprahnutá púšť, ale vysoké modré nebo.”

S týmto objavom sa zveril svojím červožravým spoločníkom. Tí sa však rozkikiríkali búrlivým smiechom. „Čo si sa na staré kolená spochabel?” – smiali sa a dohovárali mu. „Ten vták tam hore, to je orol, chápeš – orol, on jednoducho lieta,lebo nič iné ani nevie. Ale ty? Vieš, kto si ty? Si stepný kohút. A to je viac ako si myslíš! Orol sa iba vznáša v oblakoch, no ty sa pevne držíš zeme. Byť stepným kohútom je veľkolepá vec – veď sa pozri na nás. Praktická múdrosť je viac ako neplodné rojčenie… Ak priveľa snívaš o tom, čo nemôžeš dosiahnuť, prestaneš sa radovať z toho, čo máš na dosah ruky. Daj si pozor – mohol by si z tých myšlienok ochorieť. Prestala by sa ti páčiť step, sliepky, prestali by ti chutiť červíky,prišiel by si o všetku radosť zo života. Daj si povedať! Orla nechaj orlom a buď’, čím si – stepným kohútom.”
Rozprávka, tak ako si ju rozprávajú indiáni, končí smutne. Orolkohút sa naozaj (z pohľadu slepačej múdrosti) umúdril. Vrátil sa k červíkom, k sliepkam a k púštnemu prachu a zabudol na lietanie. Už nikdy viac nezodvihol oči k nebu, aby tam náhodou neuzrel toho strašného vtáka. Zomrel ako pravý stepný kohút s červíkom v zobáku.
Rozprávka môjho a tvojho života však môže mať šťastnejší koniec.
Príďte na bratislavskú Ice Party a zažite rekordmana Wima Hofa na Slovensku!
Text: Autor neznámy
Foto: Shutterstock