Čo vieme o placebo efekte?

Cukrové tabletky na liečbu depresie, farebné krémy otupujúce bolesť a injekcie s fyziologickým roztokom odplavujúce infekcie – placebo je mocný liečiteľ, ale ako vlastne funguje? Ako je možné, že sa náš mozog nechá tak ľahko oklamať?

V roku 1890 objavil ruský vedec Ivan Pavlov klasický reflex podmienenia. Pri jeho slávnych experimentoch sa pokusné psy naučili, že zvuk zvončeka znamená prísun potravy – keď počuli cinkať zvonček, začali im od očakávania tiecť sliny. Rovnaká vec sa môže stať aj človeku, ale s liekmi.

V mysli si totiž vytvárame súvzťažnosť, ktorá je založená na skúsenostiach. Ak ľudia berú aspirín na bolesť hlavy, začnú si asociovať chuť a tvar tabletiek s úľavou od bolesti. Nahraďte tabletky placebom a bolesť sa zmierni rovnako ako po skutočnej tabletke.

Placebo alebo „oblbovacie“ či neúčinné liečivo je vyrobené z neutrálnych látok, ako je fyziologický roztok, škrob alebo cukor. Vyzerá a chutí ako skutočný liek, ale na naše telo nemá žiadny dopad.

Čo vidíš, to dostaneš

Od bolesti nám nepomôže „liek“, ale samotný proces podania liečby. Aj tón hlasu lekárov a sestričiek a informácie, ktoré podávajú pacientom o tom, čo majú počas liečby očakávať, môže zmeniť to, ako ľudia na liečbu reagujú. Keď teda lekári a sestry dobrovoľníkov pri jednej štúdii viackrát uistili, že nový krém bude fungovať, tak aj fungoval.

Ak im však povedali, že krém môže zhoršiť bolesť, bolesť sa skutočne stupňovala. Naše očakávania môže zmeniť aj vzhľad podávaných liekov. Výrazné farby ako červenú, oranžovú a žltú si automaticky spájame so stimulujúcim efektom a modré a zelené odtiene s upokojujúcim účinkom. Zmeňte farbu tabletky a zmeníte aj to, čo od nej ľudia očakávajú.

Podobne nás môže ovplyvniť aj vyššia cena liekov alebo značková škatuľka – očakávame totiž, že takéto lieky by mali fungovať lepšie a rýchlejšie ako lacnejšie látky. Dokonca aj názov liečby môže mať svoj účinok. Pri štúdii z roku 2014, ktorú spracoval výskumný tím z Harvardovej univerzity, sa zistilo, že ak sa slovo „placebo“ umiestni na škatuľku lieku proti migréne rizatriptanu, zmenší sa jeho účinok.

Ak sa však placebo liek nazval rizatriptan, fungoval lepšie. Nie je preto prekvapením, že keď sa nakoniec liek nazval svojím pravým menom, fungoval najlepšie.

Placebo efekt sa objavuje dokonca aj pri operáciách. Samotný proces rozrezania a zašitia tela dokáže pomôcť napríklad ľuďom s bolesťa- mi kolien a takéto „akože operácie“ vedia tiež zmierniť bolesť srdca spôsobenú srdcovou angínou. V tele sa však nemusí udiať žiadna zmena – oklamať mozog dokáže už samotný interiér či vôňa nemocnice a operačná procedúra.

Zmeňte farbu tabletky a zmeníte aj to, čo od nej ľudia očakávajú.

Mozog sa zariadi

Prvý neurobiologický dôkaz o tom, ako placebo efekt vlastne funguje, vedci nadobudli v 70. rokoch. Pri slávnej štúdii publikovanej v roku 1978 v prestížnom časopise Lancet sa lekári pozreli na to, čo sa stane, keď ľudia dostanú placebo ako liek proti bolesti po tom, ako im zubár vytrhne zub.

Aby zistili, ako placebo efekt funguje, polovica dobrovoľníkov dostala liek naloxon, ktorý blokuje aktivitu prirodzených utlmovačov bolesti – endorfínov.

Naloxon tak zabránil tabletám placebo, aby fungovali, ale iba v tých prípadoch, keď ľudia vyslovene očakávali, že im pomôžu zmierniť bolesť. Keď totiž čakáme, že tableta zastaví bolesť, mozog si vyrobí svoje vlastné utlmovače.

Súčasné výskumy naznačujú, že placebo efekt sa začína v prednej časti mozgovej kôry. Táto oblasť je zodpovedná za správanie človeka a plánovanie. Keď čakáme, že sa budeme cítiť lepšie, zvýši sa aktivita nervo- vých signálov, ktoré sa rozšíria dolu miechou.

Skeny z magnetickej rezonancie ukázali, že placebo efekt znižuje prietok krvi v tých častiach miechy, ktoré umožňujú priechod signálom bolesti, a endorfíny, ktoré sa z mozgu vylúčia tým, že prehltneme tablety placebo, pomôžu zastaviť signály bolesti, aby sa dostali do mozgu.

Placebo efekt funguje menej u ľudí s Alzheimerovou chorobou, ktorí majú často poškodené nervové bunky v prednej časti mozgovej kôry. Toto sa však dá zvrátiť tým, že sa nad lebku umiestnia magnety, čím sa zasiahne do spôsobu, ako sa nervové signály presúvajú prednou časťou mozgu.

Efekt placeba môže zablokovať aj úzkosť a viaceré štúdie potvrdili, že povedať ľuďom, že ich bolesť sa zhorší, skutočne spôsobí zvýšenie bolesti. Iný fenomén známy pod názvom alodýnia spôsobuje, že aj nebolestivý dotyk sa dokáže zmeniť na bolestivý, a dokonca aj samotné čítanie o vedľajších účinkoch alebo vyhľadávanie chorôb na internete môže ovplyvniť to, čo očakávame, že sa stane, takže to nakoniec ovplyvní mozog a vnímanie bolesti.