MUDr. Bergendiová radí:

Osoby s ponámahovou bronchiálnou astmou môžu pestovať športové aktivity až v období stabilizácie ochorenia. Vhodné sú najmä všetky vodné športy (plávanie, kanoistika, veslovanie…), kde je optimálne spojený správny typ telesnej aktivity s vhodným prostredím. Vodné pary zvlhčujú sliznice a zachytávajú alergény (pele, prach) a zároveň sa dobre rozvíjajú dýchacie svaly, zvyšuje sa ich sila a nacvičuje sa správny typ dýchania.

Čo je bronchiálna astma?

Výskyt ponámahovej astmy je hlavne u športovcov vysoký a veľmi často je nedostatočne diagnostikovaná. Asi 9 % pacientov s ponámahovou bronchiálnou astmou nemá žiadnu anamnézu alergie alebo astmy.

Čo môže spôsobovať záchvaty ponámahovej bronchiálnej astmy?

Na vzniku záchvatov sa podieľa zrýchlené dýchanie pri námahe s následným zvýšeným vyplavovaním zápalových mediátorov (látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách), čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest. Toto je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne až počuteľnými piskotmi.

Ako prebieha diagnostika bronchiálnej astmy?

Pri diagnostike bronchiálnej astmy je veľmi dôležitá anamnéza, čiže dôkladné vypočutie pacienta so zistením všetkých ťažkostí jeho, ale aj ťažkostí v jeho rodine. Fyzikálne vyšetrenie a analýza symptómov, ako je kašeľ, tieseň, tlak alebo pálenie na hrudníku, piskoty, ťažkosti s dýchaním a ťažkosti s dýchaním po námahe, nám pomôže stanoviť, v akom stupni je ochorenie.

K skorej diagnostike pomáhajú funkčné diagnostické metódy, pomocou ktorých zisťujeme, akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nim aj základné funkčné vyšetrenie pľúc. Týmto vyšetrením sa
však nemusia zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov.

Špecifickými vyšetreniami sú bronchomotorické testy. Ide o provokačné testy, keď sa pacientovi podá látka podobná alergénu alebo sa zaťaží fyzickou námahou a porovnávaním jednotlivých funkčných parametrov zistíme, či nastala zmena, ktorá je typická pre bronchiálnu astmu.

Aká je prevencia vzniku ponámahovej bronchiálnej astmy?

Jednou zo zásad životosprávy astmatikov je pravidelné športovanie, pretože akýkoľvek pohyb astmatikom pomáha. Cvičením sa rozvíjajú dýchacie svaly a tie umožňujú správne dýchanie.

Svaly, ktoré sú v kondícii, dokážu pracovať ekonomickejšie a potrebujú na tú istú činnosť menej kyslíka ako svaly netrénované a ochabnuté. Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť astmatickým komplikáciám, je pripravovať organizmus na záťaž postupne.

Pred samotným zaťažením je veľmi vhodné zaradiť strečing a činnosť na rozohriatie. Rovnaké pravidlo postupného zaťaženia platí aj z dlhodobého hľadiska. Znamená to, že dávkovanie musí ísť ruka v ruke so schopnosťou organizmu adaptovať sa na zvyšujúcu sa intenzitu činnosti.

Základom športovej prevencie je postupné otužovanie dýchacích ciest, a to aj v priebehu roka a tiež pri samotnej záťaži. Pokiaľ chcete trénovať aj v zimných mesiacoch, je dobré trénovať aj celú jeseň, aby si sliznice zvykli na chladný a vlhký vzduch.

V samotnom tréningu je dôležité dostatočne dlhé a hlavne postupné rozjazdenie alebo rozbehanie. Je dokázané, že spúšťačom záchvatu bronchospazmu je prudké zrýchlenie ventilácie, ktoré nedostatočne prekrvené steny bronchov nadmerne podchladí.

V praxi to znamená najmenej 20 až 30 minút zahriatia v miernej intenzite (približne tep 120 – 130/min.), než sa pustíte do intenzít v oblasti aeróbneho prahu a vyššie.

Aká je liečba ponámahovej bronchiálnej astmy?

Pri dlhodobom riešení tohto problému pomáhajú inhalačné kortikoidy alebo tabletkové (antileukotriény) protizápalové lieky. Tieto lieky nie sú efektívne tesne pred fyzickou záťažou, ale pôsobia ako dlhodobá protizápalová liečba bronchiálnej astmy.

Pri ťažkostiach pri športovom výkone sa tesne pred cvičením môže podávať inhalačná dávka tzv. uvoľňovačov, ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami. Tieto lieky musia byť prísne ordinované odborníkom na liečbu bronchiálnej astmy, čiže imuno-alergiológom alebo pľúcnym lekárom.

Aký je správny výber športu pre astmatika?

Športové aktivity je vhodné pestovať až v období stabilizácie ochorenia a nesmú byť v rozpore s preventívnymi snahami o odstránenie alergénu z prostredia (napr. nie je vhodný futbal na rozkvitnutej lúke u alergika na pele, cvičenie v prašnej telocvični u alergika na roztoče…).

Vhodné sú najmä všetky vodné športy (plávanie, kanoistika, veslovanie…), kde je optimálne spojený správny typ telesnej aktivity s vhodným prostredím. Vodné pary zvlhčujú sliznice a zachytávajú alergény (pele, prach) a zároveň sa dobre rozvíjajú dýchacie svaly, zvyšuje sa ich sila a nacvičuje sa správny typ dýchania.

Medzi prospešné športy patria aj zimné (lyžovanie, krasokorčuľovanie, hokej), kde je zabezpečený všestranný pohyb a zároveň znížené množstvo alergénu vo vlhkom a chladnom prostredí.

Čo sa týka atletických disciplín, je potrebné práve určité postupné zvyšovanie záťaže a intenzity, keď je potom znížená schopnosť negatívne reagovať na telesnú námahu.

Pre starších a menej výkonných jedincov je veľmi vhodným doplnkom joga, ktorá prispieva k odbúravaniu stresu a nácviku správneho dýchania.

Aké sú nevhodné športy?

V tomto období sa veľmi moderným koníčkom stáva potápanie. Pri potápaní pôsobí na astmatika viac spúšťačov samotného záchvatu. Patrí sem použitie iných dýchacích zmesí (nitrox, trimix), ktoré môžu byť obzvlášť dráždivé pre dýchacie cesty, ktoré spolu s výraznou fyzickou aktivitou a stresom spôsobujú, že potápanie sa stáva asi 40-krát nebezpečnejším pre astmatika ako futbal.

Astma je najčastejšou príčinou, prečo lekár nepridelí potvrdenie o spôsobilosti na potápanie. Samozrejme, existujú aj výnimky u jedincov, ktorí nemali príznaky astmy počas piatich rokov a nemuseli v tomto období ani používať žiadne terapeutické prípravky.

No a keďže leto sa blíži, nedá mi nespomenúť obľúbené šnorchlovanie. Šnorchlisti dýchajú vzduch na hladine a sú vystavení omnoho menšiemu riziku. Ale vzhľadom na to, že pri svojom ochorení sú napr. pri náhodnom vdýchnutí vody ohrození astmatickým záchvatom, platia aj tu určité obmedzenia. Pre tieto by mal astmatik vždy niekoho upozorniť o svojich aktivitách.

A čo so športom vo vysokohorskom prostredí? Tu môže byť pre pacienta problém riedky a studený vzduch, ktorý môže vyprovokovať záchvat, a preto je potrebné mať vždy pri sebe vhodnú medikáciu.

Netreba sa báť

Cieľom každého lekára pri liečbe astmy je zachovanie absolútnej kvality života pacienta. V tomto prípade to znamená, že správne liečený astmatický pacient má byť schopný vyrovnať sa, aj pokiaľ ide o fyzickú námahu, ostatným.

Medzi pacientmi liečenými na bronchiálnu astmu je aj niekoľko vrcholových športovcov, ktorí dosahujú fantastické výsledky. Napríklad americký plavec Mark Spitz vyhral sedemkrát olympijskú medailu, španielsky cyklista Miguel Indurain, štyri roky po sebe víťaz Tour de France, šliapal do pedálov nielen s vetrom, ale aj s astmou opreteky.

Astmatička Alison Streeterová, ktorej meno nájdeme niekoľkokrát v Guinnessovej knihe rekordov, preplávala už 43. raz kanál La Manche. Ako dieťa pritom trpela veľmi vážnou formou astmy, tú má však dnes pod kontrolou. Astmatička je aj tenisová jednotka Justine Heninová, ktorá sa najviac tešila zo získania zlatej medaily na letných olympijských hrách v Aténach. Aktívnu kariéru skončila ako svetová jednotka v roku 2008.

Nepredbehnuteľná astmatička je britská svetová rekordérka Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25, ktorý dosiahla v roku 2003 v Londýne. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii.

Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu obvykle zhoršujú. A množstvo ďalších svetových aj slovenských športovcov – medailistov na vrcholových športových podujatiach.

www.abysportnebolel.sk

Text: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Foto: Shutterstock