Japonské ostrovy – našli sme raj tajfúnov bez turistov a odhalili tajomstvo dlhovekosti

Čo tak zavítať na absolútne neznáme a nedotknuté ostrovy, ktoré sú od Japonska do značnej miery rozdielne, no stále Japonskom sú?

Keď sa povie Japonsko, zrejme vám napadne Tokio, hora Fuji, výborné sushi či absolútna precíznosť vo všetkom. Turizmom naďalej pomerne nezasiahnuté sú súostrovia Okinawa, Ishigaki či Ogasawara, ktoré navštívilo len minimum Slovákov.

Okinawa – dlhý život vďaka horkému melónu?

Američania nazývajú Okinawu japonským Havajom, pretože tieto krásne ostrovy svojím vzhľadom pripomína. Ide o raj karatistov, veď práve na týchto ostrovoch vzniklo karate ešte za čias, kedy Okinawa nebola súčasťou Japonska. Dá sa tak povedať, že najjaponskejší šport vznikol mimo Japonska.

Turisti chodia na Okinawu za najlepším akváriom sveta, ale aj dozvedieť sa, prečo sa ľudia dožívajú takého vysokého veku. Päťkrát viac Okinawčanov sa dožíva veku sto rokov než vo zvyšku Japonska, pritom Japonci sú celosvetovo najdlhšie žijúcou etnickou skupinou. Okinawa má najvyšší pomer storočných na svete. Títo ľudia sú síce starí, no plní energie, úsmevov a naďalej aktívni. Ako je to možné?

Okinawa, Japonsko, BUBO — Dlhý život v takomto nádhernom prostredí je priam za odmenu. Foto: Ľuboš Fellner.

Dodržiavajú tri hlavné zásady. Ikigai – hlbší zmysel života, skrátka majú dôvod, prečo ráno vstať a robiť niečo zmysluplné. Moai – vytvorenie skupín a priateľstiev, ktoré pretrvajú. Trávenie spoločného času s blízkymi pri každej príležitosti. Hara Hači Bu – prestať jesť, keď ste plní na 80 %. Aj preto na Okinawe zjedia len ¾ porcie jedla na tanieri.

Národným jedlom je goja čampuri, teda jedlo obsahujúce horký melón, no obyvatelia tu nejedia vyslovene len zdravo. Veľakrát si do jedla pridajú bôčik a zapíjajú ho pivom. Tajomstvo dlhovekosti teda nie je v zdravej strave. „Absolútnym základom, tam kde je pes zakopaný, je viesť zmysluplný život v partii ľudí, ktorí vám pomôžu aj keď padnete,“ konštatuje po návšteve ostrovov najscestovanejší Slovák Ľuboš Fellner vo svojom BUBO blogu tipy na Okinawu.

Môže vás zaujímať:

To najlepšie z USA alebo 10 miest, kam treba ísť

Ishigaki – ako na Maldivách

Ishigaki sú stále málo známe japonské ostrovy. Ide najmä o raj potápačov s nekonečnými plytkými bielymi plážami, ktoré pripomínajú práve Maldivy. Nejde však iba o pláže, ale o úžasný zelený kopcovitý ostrov, kde najvyšší vrch meria 525,5 metra.

V rámci Ishigaki viete navštíviť najzápadnejší aj najjužnejší ostrov Japonska. Absolútnou špičkou je tu nielen šnorchlovanie, ale aj kajakovanie či pozorovanie korytnačiek. Ishigaki prekvapí, keďže je mixom japonskej dokonalosti služieb, no zároveň autentického a nehektického polynézskeho života a japonsko-taiwanskej kuchyne. Zároveň skutočne rajskej prírody.

Ishigaki, Japonsko, BUBO — Ishigaki je neobjaveným rajom pre potápačov. Má najkrajšie pláže v Japonsku. Foto: Ľuboš Fellner.

„Kým pláže sú maldivské, okolité zelené skaly vytŕčajúce z mora mi pripomínajú skôr Palau. Skutočné čisté vody si viete vychutnať ešte viac, pokiaľ si doprajete unikátny zážitok – plavbu v zálive loďkou s preskleným dnom,“ píše Fellner v blogu o Ishigaki.

Môže vás zaujímať:

Desať miest, ktoré musíte vidieť v Mexiku

Ogasawara – v neznámom Japonsku všetko mešká

Ogasawara je súostrovie patriace Tokiu, no od hlavného mesta Japonska sa nachádza tisíc kilometrov. Ide o kút Japonska, kde je najťažšie sa dostať. Trajekt s obmedzeným počtom miest si musíte zakúpiť vyše polroka vopred, je drahý a keďže ide o oblasť tajfúnov, kedykoľvek vám ho môžu zrušiť.

Obmedzený je aj počet ubytovacích kapacít, regály v obchodoch bývajú prázdne, všetko vrátane lodí tu mešká a ľudia tu jedia korytnačky. Prakticky úplný opak Japonska, ako ho poznáme. Pokiaľ sa sem však dostanete, odmenou vám budú nepoškvrnené pláže a krásna príroda bez turistov, endemické živočíchy ako na Galapágoch a skôr polynézsky ako japonský charakter ostrovov či ľudí. Pre tých je turista niečo takmer nevídané.

Ogasawara, Japonsko, BUBO — Na ostrovy Ogasawara je náročné sa dostať, odmenou sú takéto pohľady. Foto: Ľuboš Fellner.

„Túto jedinečnosť pochopíte, keď opúšťate ostrov a vedľa lode idú člny a všetci kývajú, kývajú ešte viac a pritom kvičia. Následne skočia do vôd Tichého oceánu ďaleko od brehu. Na miesta, kde plávajú žraloci kladivohlaví. No tieto deti mora skočia do vody, aby ukázali, ako veľmi si vážia náš príchod. Skutočne, vidieť turistov v tejto časti Zeme je extrémne nevídané,“ uzatvára Fellner rozprávanie o Ogasaware.