Valasi, ktorí sa koncom 14. storočia dostali z juhovýchodných Karpát na územie Zemplínu a Šariša potom so svojou kultúrou kolonizovali stredné a severné Slovensko, Tešínska a severovýchodnú Moravu. Priniesli so sebou aj revolúciu v chove oviec. Nechali ich totiž voľne pásť na inak nevyužívaných horských svahoch a pastvinách.

Valasi si na horách zakladali salaše a ovce chovali preto, aby si zaobstarali vlnu, mäso, kožu a ovčie mlieko. Z neho potom vyrábali typické salašnícke ovčie syry ako bryndzu, neskôr oštiepok alebo parenicu a stále obľúbenú žinčicu.

Život pastierov, ktorí trávili mesiace alebo roky na čerstvom horskom vzduchu sa síce javí idylicky, ale nebolo to tak. Ovce zostávali na pastvinách obvykle od jari do jesene aj v noci, takže tu museli zostávať aj pastieri.

A tak začali vznikať salaše, drevené stavby, v ktorých potrebovali pastieri a niekedy aj bača spať a kde sa tiež niekedy ustajňovali ovce alebo uskladňovali mliečne výrobky. Tradičný slovenský salaš tvorila drevená koliba a ohrada (košiar), v ktorom nocovali ovce.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

7. decembra 2021

Viete sa správne vybaviť do hôr na zimnú turistiku?

Každý bača bol na pastvinách vybavený palicou, valaškou a fujarou. Palicu využíval pri pochôdzkach za ovcami, valašku na sebaobranu pred vlkmi a medveďmi a fujarou vyjadroval svoje nálady a týžby. Bača a valasi boli poddaní, takže ovce, salaše ani produkty, ktoré vyrábali, nevlastnili.

Mohlo by vás zaujímať

Cyklistika

22. marca 2022

Pokutská cyklotrasa vedie k starobylému mostu bývalej lesnej železničky aj k najväčšiemu vodopádu pohoria Vtáčnik.

Snáď najkoncentrovanejším regiónom tradičných salašov je dnes Liptov. Bryndza sa odtiaľ vyvážala za hranice Horného Uhorska už v 18. storočí. Plnila sa do drevených debien a tie sa potom na pltiach zvážali dolu riekou Váh až do Serede, odkiaľ ich vozili panovníkom do Viedne.

Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock