Rodená Tatranka, lekárka – anestéziologička, matka dvoch malých synov, ktorá popri rodinných povinnostiach a náročnej práci s obdivuhodnou ľahkosťou láme bežecké rekordy. Ako nám úspešná bežkyňa a viacnásobná bežecká kráľovná Tatier prezradila v rozhovore, beh jej okrem zdravotných benefitov dodáva silu na zvládanie náročných životných situácií, spoznáva vďaka nemu skvelých ľudí, okolie a svet. Je to predsa najprirodzenejší pohyb, ktorý sa dá praktizovať kdekoľvek a v každom ročnom období.

Akým disciplínam sa venuješ a aké boli tvoje začiatky? 

Patrím medzi atlétov. Venujem sa behaniu – dá sa povedať, že som ,,bežecký univerzál“: zúčastňujem sa na pretekoch na ceste, v horách, na atletickom ovále, od vzdialenosti 1 500 metrov do 100 kilometrov. K behu som sa dostala až počas štúdia na vysokej škole a postupne som mu prepadla celou dušou. 

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

12. septembra 2024

Tatranské unikáty: Velická dolina – Dolina drahokamov

Športovanie som mala vždy v krvi. Rodičia nás odmalička viedli k rôznym športom – v zime to boli najmä zjazdové lyže, korčule, bežky, v lete plávanie, turistika, bicykel. Snívala som o tom, že budem basketbalistkou. K pravidelným tréningom som privoňala na basketbalovej akadémii v Poprade. Žiaľ, časová náročnosť tréningov sa nedala skĺbiť so štúdiom na osemročnom gymnáziu. Našťastie, svoju ambíciu som pretavila v beh, a to popri ešte ťažšom štúdiu medicíny.

Prečo práve beh? 

Dáva mi pocit slobody, prináša uvoľnenie od bežných starostí. Pri behu spoznávam okolie, rada objavujem nové trasy. Šport je aj spoločenskou udalosťou – nájdete si pri ňom kopu kamarátov. Beh je jeden z najprirodzenejších druhov pohybu. Dáva pevný základ fyzickej kondícii a dá sa praktizovať celoročne, v každom čase a na akomkoľvek mieste. Stačia tenisky a môžete vybehnúť.

Ako ťa formovalo prostredie Vysokých Tatier, kde si vyrastala? 

Vysoké Tatry svojím prostredím priamo lákajú človeka k pohybu. Nie každý má od útleho detstva možnosť vyjsť si rovno z domu do lesa, na túry a v zime využiť dostatok snehovej pokrývky na zimné športy. Pohyb bol pre nás samozrejmosťou a ako sa vraví: „Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel.“

Čo považuješ za najväčšie benefity horského prostredia pri tréningu?

Najväčšou výhodou behania v Tatrách je vysoká nadmorská výška. Športovec pri rovnakom tréningu vo vyššej nadmorskej výške zvyšuje tvorbu červených krviniek na prenos kyslíka a zvyšuje sa kapacita VO₂ max, čo je veľká výhoda pri vytrvalostných športoch. (VO₂ max je maximálna rýchlosť spotreby kyslíka. Čím je vyššia, tým viac kyslíka nevyhnutného na svalovú činnosť sa dostane do svalov.)

V Tatrách sa dajú nájsť trasy s výrazným prevýšením na silový tréning a trailový beh, ako aj s miernym prevýšením na rýchlostný tréning. Odmenou za beh v ťažších podmienkach v nadmorskej výške sú nádherné scenérie tatranských štítov.

Tatry majú ešte jednu výhodu: dá sa v nich behať na rozmanitých povrchoch – po skalách, v tráve, po lesných cestách, šotoline aj na asfalte.

Ktoré sú tvoje obľúbené miesta v Tatrách/podhorí na tréning, ale aj na trávenie voľného času?

Žijem v Brne, ale vždy (aspoň raz mesačne) sa veľmi rada vraciam do domovských Tatier. Pred víchricou som milovala prechádzky tatranskými lesmi. Dnes medzi moje najobľúbenejšie trasy patrí chodník medzi tatranskými osadami Sibír a Vyšné Hágy a málo známy okruh cez Žákovskú poľanu. V Tatrách najčastejšie chodievam do Malej Studenej doliny. 

Zhruba koľko hodín denne či týždenne trénuješ a aká je podľa teba ideálna regenerácia?

Bežecký tréning mávam zhruba 8 až 10 hodín týždenne, čo je okolo 80 až 100 kilometrov za týždeň. Posilňovaniu sa venujem cca 2 až 3 hodiny týždenne. Regenerácia u mňa nie je úplne ideálna… Rada chodím do sauny, bazéna, po ťažkom tréningu v Tatrách rada využijem studenú vodu tatranských potokov. Taktiež je veľmi dobre pridať túry v Tatrách ako druhú fázu tréningu.

Odkaz na záver? 

Vybehnite do prírody! 

Viac o projekte „Moje Tatry“ nájdete na stránke regiontatry.sk/moje-tatry.

Text: RUNNING
Foto: Patrícia Puklová