Mexickí robotníci, ktorí stavajú železničnú trať, sa zvyčajne tešia na dokončenie projektu. Ale archeológovia z INAH, mexického Národného inštitútu antropológie a histórie, mali počas záchranných vykopávok oveľa väčší dôvod na radosť – narazili na tisícročný obetný oltár toltéckej civilizácie, ktorý bol obklopený ľudskými lebkami.

Objav na trati Mexico City – Querétaro

Nález sa udial neďaleko toltéckej lokality Tula Chico v štáte Hidalgo v strednom Mexiku počas archeologických prác. Tie boli spojené s plánovaním novej 232-kilometrovej železničnej trate medzi Mexicom City a Querétarom. 

Novovykopaný trojúrovňový oltár s rozmermi 1 x 1 m bol postavený z rôznych druhov kameňa a obsahuje ľudské pozostatky, keramické predmety a obsidián.

Štyri ľudské lebky a kosti, pravdepodobne stehenné, boli usporiadané okolo základne oltára, čo naznačuje jeho rituálne alebo obetné využitie. 

Oltár vznikol okolo rokov 900 – 1150 n. l. a bol súčasťou areálu, ktorý zrejme obývala miestna elita. Oltár stál iba 300 metrov od hraničného múru hlavného ceremoniálneho centra Tula Grande. 

Mohlo by vás zaujímať

Výživa

3. októbra 2020

História cukru. Ako sa cukor vyrába a aký je významný pre svetovú politiku a ekonomiku.

Toltékovia: civilizácia pred Aztékmi

Toltékovia boli kmeň, ktorý hovoril jazykom nahuatl a dominoval strednému Mexiku od 10. do 12. storočia n. l., kým ho nezvrhli Aztékovia. Oltáre boli bežnou súčasťou toltéckej civilnej, ceremoniálnej aj obytnej architektúry. 

Toltécka ríša sa zrodila po dobytí a vypálení staršieho mesta Teotihuacán. Toltékovia sa stali známymi pre svoju vojenskú brutalitu, ale boli aj vynikajúci remeselníci. Vyrábali kovové predmety, keramiku, vyrezávali stĺpy aj obrie sochy.

V 12. storočí ich iné domorodé národy, ako boli Chichimekovia a Aztékovia, napadli a ukončili toltécku dominanciu. 

Mohlo by vás zaujímať

Človek

21. apríla 2026

Prečo ľudia pred 200 000 rokmi zmenili tak náhle nástroje?

Obety nožom

Jednou z najzaujímavejších čŕt nového nálezu je, že jedna lebka bola nájdená stále spojená s časťou chrbtice, čo môže poskytnúť kľúčové dôkazy o tom, ako prebiehali staroveké obety.

Odborníci poznamenávajú, že v tomto období sa takéto úkony zvyčajne vykonávali obsidiánovými alebo kremennými nožmi, ktoré zanechávali viditeľné stopy na kostiach. 

Archeológovia odkryli aj dve ďalšie neúplné kostry. Našli sa aj ďalšie keramické nádoby vrátane čiernej misky s druhou umiestnenou vo vnútri a boli tam úlomky obsidiánu aj čepele. 

„Plne zachovaný oltár bol súčasťou väčších stavieb, z ktorých zostali už len základy. To podporuje hypotézu o tom, že tam boli aj administratívne priestory mimo archeologickej zóny,“ uviedol Víctor Francisco Heredia Guillén, koordinátor projektu INAH.

Nové mexické stavebné projekty tak paradoxne znovu odhaľujú zabudnuté dejiny. A tento nález sľubuje nový pohľad na život toltéckej elity pred tisíc rokmi.

Text: Zázračná planéta

Foto: Gerardo Peña/INAH