Pozrite sa okolo seba. Hnedé oči má 70 až 80 % ľudskej populácie. Modré asi 8 až 10 %. Zelené? Len okolo 2 %. To z nich robí jednu z najvzácnejších farieb očí na svete – a zároveň jednu z najzáhadnejších z pohľadu genetiky.

Zelená farba, ktorá neexistuje

Prvé prekvapenie spočíva v tom, že zelené oči v skutočnosti neobsahujú zelený pigment. Táto farba je optický jav, výsledok spolupráce dvoch faktorov.

Dúhovka zelených očí obsahuje nízke množstvo hnedého melanínu a relatívne vyššie množstvo žltkastého pigmentu v dúhovke.

Keď svetlo dopadne na dúhovku, priehľadné vrstvy v jej prednej časti rozptýlia modré vlnové dĺžky prostredníctvom takzvaného Rayleigho rozptylu. Ide o rovnaký fyzikálny efekt, vďaka ktorému je obloha modrá. Táto rozptýlená modrá farba sa zmieša so žltým pigmentom a výsledkom je zelená.

Je to teda optický trik, nie pigment. Ak sa zmení uhol svetla, okolitá farba alebo intenzita osvetlenia, zelené oči sa budú zdať ako sivé, modré, žltozelené alebo takmer hnedé. Práve táto chameleónska vlastnosť je jeden z dôvodov, prečo toľko ľudí považuje zelené oči za fascinujúce.

Genetická rovnica

Farba očí sa dlho považovala za jednoduchú genetickú záležitosť – hnedá dominantná, modrá recesívna. Skutočnosť je však omnoho zložitejšia. Dnes vieme, že farba očí je polygénna vlastnosť. To znamená, že ju určujú desiatky až stovky génov.

Kľúčovú úlohu tu zohráva gén OCA2 na chromozóme 15, ktorý riadi produkciu melanínu v dúhovke. Susediaci gén HERC2 reguluje vyjadrenie génu OCA2, teda to, ako aktívne OCA2 pracuje.

Konkrétny genetický variant v géne HERC2, ktorý sa označuje ako rs12913832, je podľa výskumov najvýznamnejší genetický faktor, aký ovplyvňuje farbu očí.

Zelené oči si vyžadujú veľmi presné nastavenie: dostatok melanínu na vytvorenie žltého odtieňa, ale nie príliš veľa, aby mohol prebiehať efekt modrého rozptylu.

Táto kombinácia musí nastať súčasne a v správnom pomere. Práve preto sú zelené oči také vzácne: nepredstavujú nedostatok melanínu ako modré oči ani jeho nadbytok ako hnedé. Sú presne na tej uzučkej hranici medzi nimi.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

8. februára 2025

5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť

Evolúcia a geografi

Pred desaťtisíc rokmi mali pravdepodobne všetci ľudia na Zemi hnedé oči. Vyššie množstvo melanínu v dúhovke chráni oči pred ultrafialovým žiarením. A to predstavuje najmä v oblastiach s intenzívnym slnečným svitom evolučnú výhodu.

V severnejších regiónoch, kde je slnečného žiarenia menej, neboli mutácie znižujúce hladinu melanínu takou výraznou nevýhodou a mohli sa šíriť populáciou.

Práve preto sú zelené oči dnes najčastejšie v Írsku, v Škótsku, na Islande, v Holandsku a v severnom Nemecku. V niektorých krajinách dosahujú výskyt 20 až 30 %. V Afrike a vo východnej Ázii sa prakticky takmer nevyskytujú.

Mohlo by vás zaujímať

História

28. januára 2025

Známi neznámi – Neandertálci

Najkrajšie oči?

V prieskume All About Vision, ktorého sa zúčastnilo viac než 66 000 respondentov, označilo zelené oči za najatraktívnejšie až 20 % opýtaných – viac než akúkoľvek inú farbu.

Vzácnosť tu zohráva svoju úlohu: čo je zriedkavé, priťahuje pozornosť. K tomu sa pridáva chameleónsky efekt – zelené oči menia odtieň podľa osvetlenia, čo im dodáva istú záhadnosť.

Dve percentá ľudí na Zemi majú teda v dúhovke presne tú správnu kombináciu génov, pigmentu a fyziky svetla. Nie je to len farba – je to genetická rovnica, ktorú evolúcia za tisíce rokov napísala len málokedy takto dokonale.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock