Každé leto sa na plážach a jazerách opakuje rovnaký scenár: bufety predávajú pivo, víno aj tvrdý alkohol, pri vode sedia ľudia s pohármi v rukách a v priebehu zopár hodín sa môže zábava skončiť tragédiou.

Slovensko nie je výnimkou. Diskusia o zákaze predaja tvrdého alkoholu pri vodných plochách sa pravidelne vracia, ale vždy naráža na rovnaké otázky. Pomohol by takýto zákaz? A je vôbec realizovateľný?

Obete sú muži

Vedecký konsenzus v tejto otázke existuje a je jednoznačný. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí alkohol medzi najvýznamnejšie rizikové faktory utopenia u dospelých.

Rozsiahla metaanalýza 73 štúdií dospela k záveru, že priemerne sa alkohol podieľal na takmer 50 % prípadov fatálneho utopenia a na 35 % prípadov, keď sa človek topil, ale prežil.

Smer záverov bol konzistentný: alkohol pri vode zabíja.

Muži sú pritom ohrození výrazne viac než ženy. Miera utopenia je u mužov viac ako dvojnásobná a výskum opätovne potvrdzuje, že za tým stojí kombinácia väčšieho vystavenia vode, vyššej miery rizikového správania a práve konzumácie alkoholu.

Pri austrálskej štúdii v roku 2018 výskumníci skúšali dychovým testerom návštevníkov vybraných riečnych lokalít. Zistili, že napriek tomu, že muži tvoria 85 % obetí utopenia spojeného s alkoholom, pri riekach pili muži aj ženy v podobnom pomere.

Čo spôsobí alkohol

Fyziológia je v tomto prípade nemilosrdná. Alkohol narúša rovnováhu, koordináciu pohybov a schopnosť úsudku – poškodí teda presne tie vlastnosti, ktoré sú pri plávaní kľúčové.

Znižuje schopnosť odhadnúť vzdialenosť, hĺbku vody aj vlastné plavecké schopnosti. Intoxikovaný plavec si môže myslieť, že je zdatnejší, ako v skutočnosti je, a to ho môže stáť život.

K tomu pribúda menej známy fyziologický efekt: alkohol rozširuje krvné cievy a znižuje schopnosť tela regulovať teplotu.

Pri ponorení do studenej vody, čo je prípad väčšiny slovenských jazier a vodných nádrží, môže toto spomaľovať termoreguláciu a urýchliť nástup hypotermie.

Aj relatívne nízke hladiny alkoholu v krvi zvyšujú riziko utopenia. Už pri hladine alkoholu v krvi 1,0 promile (zhruba 3 až 4 pivá) je riziko fatálnej nehody pri rekreačnom plávaní až desaťnásobne vyššie než u triezveho jedinca.

Alkohol robí z ľudí hrdinov

Možno najnebezpečnejší efekt alkoholu pri vode nie je fyzický, ale psychologický. Ľudia pod vplyvom alkoholu preceňujú vlastné schopnosti a podceňujú riziko.

Viaceré štúdie zhodne ukazujú, že mladí ľudia pod vplyvom alkoholu horšie odhadujú nebezpečenstvo vo vode. Sú tiež ochotnejší riskovať, plávať v neosvetlených oblastiach, bez dohľadu alebo na vzdialenosti, ktoré by triezvi nepodstúpili.

Fenomén je sociálne podmienený: skupinová dynamika pri vode a alkohol sa navzájom posilňujú. Tlak priateľov, súťaživosť a pocit bezpečia v kolektíve vytvárajú podmienky, v ktorých jednotlivec podstupuje riziká, ktoré by sám nikdy nepodstúpil.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

8. februára 2025

5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť

Pomôže zákaz tvrdého alkoholu?

Tu sa to všetko komplikuje. Vedecké dôkazy o účinnosti konkrétnych regulačných opatrení pri vodných plochách sú prekvapivo slabé – a práve to výskumníci opakovane označujú za medzeru.

Spomínaná metaanalýza 73 štúdií skonštatovala, že len dve z nich sa venovali prevencii. Zákaz tvrdého alkoholu by logicky znížil celkovú spotrebu, ale skúsenosti z iných oblastí naznačujú, že ľudia si alkohol prinesú sami. Regulácia predaja v bufetoch tak nemusí problém vyriešiť, len ho presunie.

Efektívnejšie sa ukazujú kombinácie opatrení: prítomnosť záchranárov, jasné označenie nebezpečných zón, kampaň zameraná na zmenu postojov a vzdelávanie verejnosti.

Austrálska kampaň zameraná na mladých ľudí pri riekach poukázala na to, že preventívne posolstvá musia byť ušité na mieru cieľovej skupine, pretože všeobecné varovania nefungujú.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

8. februára 2025

5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť

Ako sa správať pri vode

Základné pravidlá správania sa pri vode sú jednoduché, ale zachraňujú životy. Nikdy neplávajte sami – aj zdatný plavec môže dostať kŕč alebo náhlu nevoľnosť. Pred vstupom do vody sa postupne ochlaďte, najmä po dlhom opaľovaní. Náhly skok do studenej vody môže vyvolať reflexné stiahnutie dýchacích ciest.

Nepodceňujte prúdy ani vzdutú hladinu po daždi – prírodná voda sa mení rýchlo. Deti nenechávajte pri vode bez priameho dohľadu ani na chvíľu.

Farba plaviek môže rozhodnúť

Keď záchranár prezerá vodnú plochu a hľadá topiaceho sa plavca, má na rozhodnutie iba pár sekúnd. V tej chvíli nezáleží na značke ani na strihu plaviek. Záleží jedine na tom, či je ich vôbec vidno.

Testy organizácie Alive Solutions, ktorá sa venuje bezpečnosti pri vode, otestovali 14 farieb plaviek v bazéne, jazere aj mori. Záver bol jednoznačný.

Najhoršie výsledky mali čierna, tmavomodrá a sivá – v jazere zmiznú už pri hĺbke pol metra. Prekvapivo zradná je aj biela, ktorá splýva s odrazmi svetla na hladine. Červená farba sa zasa vo väčšej hĺbke premení na tmavohnedú až čiernu.

V jazere aj v mori majú najlepšiu viditeľnosť výrazné, neónové odtiene oranžovej, žltej a zelenej. Je to jednoduchá voľba, ktorá nič nestojí, ale v kritickej chvíli môže poskytnúť záchranárovi niekoľko sekúnd navyše.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock