Prečo na hudbu tancujeme?

Nutkanie hýbať sa nás opantá vždy, keď počujeme výrazný rytmus.

Hudba a tanec sú odjakživa partnermi. V mnohých jazykoch sú oba termíny len slabo rozlíšené. Samozrejme, môžete mať jedno bez druhého, ale ich spájanie je v nás hlboko zakorenené. Ak potrebujete dôkaz, pokúste sa vôbec nehýbať pri počúvaní skladby Superstition od Stevieho Wondera.

Snaha pohybovať sa v súlade s hudbou vzniká veľmi skoro. Bábätká sa pri hudbe prirodzene začnú pohybovať bez akéhokoľvek podnetu alebo príkazu zo strany rodiča a výskumy ukazujú, že základy vnímania rytmu existujú už u trojdňových bábätiek.

Nie sme však jediní, kto na hudbu tancuje. Na internete nájdete videá papagája menom Snowball. Vedci zistili, že má (v porovnaní s dieťaťom) slušnú schopnosť pohybovať sa synchrónne s hudbou.

Zistenie je o to pozoruhodnejšie, že naši najbližší zvierací príbuzní nevykazujú sklon a dokonca ani schopnosť odhaliť v hudbe rytmus.

Tak prečo ľudia (a Snowball) dokážu tancovať na hudbu? Čo nás spája s papagájom viac ako s ľudoopmi? Táto naša aktivita zrejme odráža nahromadenie zvukových a motorických oblastí v mozgu – teda tých, ktoré sú zodpovedné za zvuk a pohyb a sú vzájomne stimulované rytmami.

U ľudí je táto hnacia sila spojená s príjemným pocitom akejsi odmeny, ktorý zažívame pri spoločenských, putá upevňujúcich aktivitách alebo pri sebavyjadrení a uvoľnení energie. Jednoducho – tancujeme na hudbu, lebo môžeme, a preto, lebo si to užívame.

Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock