Ubytovanie zarezervované, letenky kúpené a kufre pobalené. Všetko je pripravené na voľné dni plné slnka, vody a pohody. Ak ide všetko podľa plánu, letná dovolenka môže byť najpríjemnejšou časťou roka.

Na dovolenkárov však čakajú aj typické letné nástrahy ako úpal, topenie sa alebo žalúdočné problémy. Nič z toho však nemusí mať dramatické následky.

Predpokladom na „prežitie“ dovolenky je prevencia a vaša schopnosť rýchlej a efektívnej prvej pomoci. V rámci prevencie je dôležité nezanedbať prípravu ešte pred cestou, na mieste diania sa zas vyplatí opatrnosť. Nie vždy to však stačí.

Ak zlyhá prevencia, na rade je prvá pomoc. Môže zachrániť život vašim blízkym a v konečnom dôsledku aj vám.

Pred cestou

Poistite sa. Ak cestujete do zahraničia alebo plánujete letnú tatranskú turistiku, nezabudnite sa poistiť. Náklady na cestovné poistenie sú často stonásobne nižšie ako náklady na prevoz alebo ošetrenie v cudzine, ktoré môžete splácať aj niekoľko rokov.

Zistite si číslo záchranky. V Európskej únii sa dovoláte na 112, ostatné krajiny majú odlišné čísla. V USA, Kanade aj Mexiku je to napríklad 911, v Egypte 123, na Maldivách 102.

Skontrolujte si odporúčané očkovania. Ak sa chystáte cestovať mimo Európy, prejdite si zoznam odporúčaných očkovaní. Nájdete ho na stránke Úradu verejného zdravotníctva alebo sa môžete informovať v Inštitúte očkovania a cestovnej medicíny. Všeobecne je povinné len očkovanie proti žltej zimnici.

Nezabudnite si zabaliť lekárničku. Okrem štandardnej výbavy (lieky proti horúčke či bolesti, náplasti, obväz) má letná lekárnička niekoľko špecifík. Vezmite si len tie lieky, ktoré nevyžadujú skladovanie v chlade, a zabaľte ich do vodotesného obalu. Okrem kvalitného opaľovacieho krému si nezabudnite vziať lieky proti hnačke. V prípade cestovania do exotickej destinácie sa môžu zísť aj tablety na dezinfekciu pitnej vody, ktoré dostanete v lekárni.

Ako prežiť teplo

Všetci vedia, že netreba podceňovať prísun tekutín a slnenie sa nesmie preháňať. Napriek tomu si horúce dni každoročne vyberajú svoju daň v podobe obetí úpalov a kolapsov z tepla. Prehriatie organizmu sa prejavuje zvýšenou telesnou teplotou, zrýchleným dychom a tepom, bolesťami hlavy, vracaním a v najhorších prípadoch môže nastať aj strata vedomia. Čo robiť?

Prvá pomoc pri prehriatí alebo úpale je veľmi intuitívna – chorého treba dostať do chladnejšieho prostredia, minimálne do tieňa, a treba ho ovievať. Keďže teplota môže byť naozaj vysoká (až 40 °C), je nutné ju znižovať mokrými zábalmi trupu, kým neklesne aspoň na 38 °C.

Samozrejmosťou je podávanie tekutín, ideálne pomaly a po malých množstvách. Každý reaguje na teplo rôzne, úpal však rozhodne nepodceňujte a volajte záchrannú službu. Strata tekutín pri úpale môže viesť k šoku.

Pomoc, topím sa

Nič nie je lepšie, ako sa počas horúceho letného dňa osviežiť v bazéne, mori alebo jazere. Hrozba utopenia môže vyzerať veľmi vzdialene a nerealisticky, ale každoročné štatistiky hovoria o opaku.

Utopiť sa dá aj v mláke a v bezpečí nie sú ani výborní plavci. Stačí to prehnať s alkoholom, dostať kŕč, udrieť si pri skoku do vody hlavu alebo len neodhadnúť svoje sily.

Najohrozenejšie sú malé deti, ktoré nevedia rozpoznať nebezpečenstvo a hrozí im náhodné spadnutie do vody, deti do troch rokov by sa preto v blízkosti vody nemali pohybovať bez dozoru. Čo robiť?

Pri prvej pomoci človeku, ktorý sa topí, je v bezvedomí a nedýcha, treba konať mimoriadne rýchlo. Ide o sekundy. Ak je to možné, s umelým dýchaním začnite ešte vo vode, nie až po vytiahnutí na súš. Na súši treba urýchlene zavolať záchranku a pokračovať v oživovaní v pomere 30 : 2, teda tridsaťkrát stlačiť hranou dlane hrudník a dvakrát vdýchnuť vzduch z úst do úst. Keď sa objaví pulz, s masážou srdca treba okamžite prestať a pokračovať iba v umelom dýchaní až do príchodu pomoci alebo obnovenia dýchania.

Čo vás môže ešte stretnúť?

Hnačka. Je najbežnejším dovolenkokazom. Je tisíc spôsobov, ako si podráždiť žalúdok a črevá domácimi špecialitami, nedostatočne tepelne upraveným mäsom, reakciou na novú potravinu, nedostatočnou hygienou… a takto by sme mohli pokračovať vo vymenúvaní príčin do nekonečna.

V princípe však treba rozlišovať, kedy ide naozaj „len“ o podráždené črevá a kedy o infekciu, ktorá môže byť nebezpečná. „Normálna“ hnačka by mala prejsť do dvoch dní. Ak trvá dlhšie alebo ju sprevádzajú kŕče, vracanie a zvýšená teplota, môže ísť o infekciu a treba urýchlene vyhľadať lekársku pomoc.

Pri akomkoľvek hnačkovom ochorení platí pravidlo dopĺňania tekutín. Bodnutie hmyzom. Včela, osa, sršeň, ovad. Štipnutie hmyzu je väčšinou len nepríjemné alebo bolestivé. Rana sčervená, opuchne, bolí alebo svrbí. V ohrození sú len alergici, ktorým hrozí anafylaktický šok.

Pri bodnutí včelou alebo sršňom sa najprv pokúste z rany šetrne vybrať žihadlo, ranu ochlaďte studenými obkladmi a ošetrite ju protialergickým prípravkom. Bolesť a opuch väčšinou samy do niekoľkých hodín zmiznú. Ak sa však rozvíja väčšia alergická reakcia, zhoršuje sa dýchanie alebo opuch na kritických miestach (napríklad v oblasti dýchacích ciest), ihneď volajte záchranku.

Kurz prvej pomoci

Zvládnuť techniky prvej pomoci nie je nič náročné, stačí niekoľko teoretických znalostí a praktický nácvik. Na stránke www.prvapomoc.sk môže každý bezplatne, jednoduchou a zaujímavou formou absolvovať e-learningový kurz základov prvej pomoci.

V ôsmich lekciách sa vďaka interaktívnym videám a úlohám naučíte teóriu. Na konci e-learningového kurzu je pripravený krátky test, ktorý preverí nadobudnuté znalosti.

Na základe jeho výsledkov získa úspešný absolvent Certifikát Krajiny záchrancov, ktorý ho oprávňuje na druhý krok. Tým je absolvovanie praktického kurzu prvej pomoci v trvaní 3 hodín za zvýhodnenú cenu 14,90 €.

Text: Redakcia
Foto: Shutterstock