Tanečníčka Lucia Ginger Molčányiová: „Som rada, keď sa na hodinách snažíme vytvoriť tú najkrajšiu verziu seba.“
My ženy máme tendenciu klásť na seba neuveriteľne vysoké nároky. Tie sa môžu prejaviť porovnávaním sa s ostatnými, či potvrdzovaním si vlastných komplexov. S tým môže niekedy pomôcť často podceňované riešenie: tanec. O jeho benefitoch sme sa rozprávali s tanečníčkou Luciou Ginger Molčányiovou.
Lucia alias Ginger pochádza zo Slovenska a žije v Prahe, kde tancuje nielen životom, ale aj profesionálne. Je lektorkou tanca na vysokých opätkoch – heels a v tomto rozhovore sme sa dotkli viacerých tém. Od jej tanečnej cesty, cez pohyb a jeho prospech pre myseľ a telo až po problémy, ktoré denne prežíva každá jedna z nás.
V rozhovore sa dozviete odpovede aj na tieto otázky:
- Aký vplyv má tanec na naše telo a myseľ?
- Prečo Lucia na svojich tanečných hodinách zaviedla dress code?
- Ako zatočiť s hanblivosťou?
- Je pre ňu ako ženu, ktorá sa na seba musí neustále pozerať v zrkadle, náročné bojovať s komplexami?
- Možno sa venovať podobnému tanečnému štýlu aj na Slovensku?
- Podľa akých pravidiel sa riadi v živote?
Lucia, vráťme sa naspäť v čase. Ako vznikla tvoja láska k tancu? Viedli ťa k nemu rodičia alebo si ho začala prirodzene vnímať ty sama?
Začala som tancovať, keď som mala asi tri alebo päť rokov doma pred televízorom. Hovorím o sebe, že som dieťa MTV. Počas sivých 90. rokov, žijúc v čerstvo post-komunistickej krajine som vnímala jediný farebný svet – práve ten v televízore. Sledovala som hudbu a sexy farebné videoklipy Britney Spears, Shakiry, či Madonny. Vtedy som začala spontánne tancovať.
Rodičia to vnímali a dali ma do tanečnej školy v Bratislave, kde som získala tanečné základy tanečných štýlov, ako sú balet, jazz, či scénický tanec. Následne som navštevovala ďalšie tanečné súbory, s ktorými sme chodili vystupovať aj na celoslovenské súťaže. V roku 2005 začala éra Miliónového tanca, ktorý spôsobil veľký boom. Zamilovala som sa do toho, ako tancovali Lady Mel (Melánia Kasenčáková) a Johnny Mečoch. Na 10 rokov som zakotvila v street dance, kde začala aj moja „profesionálna kariéra“ – prvé platené vystúpenia.
Do toho prišli nové tanečné štýly vogue a waacking; tie sa tancovali aj na opätkoch a v sexy kostýmoch, čo mi prirástlo k srdcu. Napokon zo zahraničia dorazil heels. Zistila som, že práve v ňom sa cítim najlepšie a aktuálne sa mu venujem a vyučujem ho.
Takže si si prešla asi všetkými tanečnými štýlmi, ktoré existujú.
Áno, je to tak. (smiech)
Zaujal ma názov heels. Ako by si ho definovala pre ľudí, ktorí o ňom nikdy nepočuli?
Ide o tanečný štýl určený pre kohokoľvek. Tancuje sa na vysokých podpätkoch a jeho cieľom je prejaviť sexy ženský pohyb. Vyjadruje zmyselnosť, nežnosť, ale aj sexualitu a miestami aj erotiku – akékoľvek aspekty ženskosti. Technicky ide o fusion rôznych tanečných štýlov: od baletného držania tela, cez latino, jazz až po street dance. Vyznačuje sa veľkou variabilitou.
Heels je tanečný štýl určený pre kohokoľvek. Prebieha na vysokých podpätkoch a jeho cieľom je prejaviť sexy ženský pohyb.
Tanec sa skladá z techniky a výrazu. Do akej miery pri heels prevažujú tieto zložky? Možno výrazom zakryť nedostatok techniky?
Technika vs feeling – to je večný boj v tanečnom svete. Ja som zástankyňou toho, že je ideálne mať oboje. V tomto je tanec špecifický; je športovým výkonom a zároveň umením a zábavou. Ale áno, možno to zakryť, aj ja niekedy uhrávam (smiech).
Dobre to definuje anglické heslo fake it till you make it – keď to úplne nejde, zahraj to. To učím aj začiatočníčky; keď niečo nevedia, nech si to urobia ľahšie, ale nech sú pri tom sexy a krásne.
Ako vyzerajú tvoje tanečné hodiny?
Základom je rozcvička. Po nej máme cvičenie, kde sa učíme technické prvky. Napokon sa učíme choreografiu, ktorú drilujeme a na konci ju predvádzame pred všetkými. Nahráme si aj video, aby sme si ju mohli kedykoľvek zopakovať – a pochváliť sa svojím tanečným výkonom kamoškám alebo partnerovi.
