Skejtbordista pred bránami olympiády: Na boardových športoch je najlepšia sloboda

Rišo Tury patrí k špičke slovenského skejtbordingu a aj keď nedávne majstrovstvá sveta v Ríme nedopadli úplne podľa jeho predstáv, stále je tu malá šanca, že postúpi aj na olympijské hry v Tokiu.

Lásku k skejtu u neho odštartovala počítačová hra Tony Hawk Pro Skater 2 a hoci vodný boardový šport si ešte nikdy neskúsil, láka ho najmä svojou slobodou.

Rišo, ako to aktuálne vyzerá s tvojou účasťou na tohtoročných olympijských hrách v Tokiu?

Rozhodujúce boli v tomto smere majstrovstvá sveta v Ríme, z ktorých som sa vrátil len pred pár dňami. Kvalifikáciu som odjazdil výborne, no v semifinále som urobil viacero chýb, ktoré ma stáli cenné body. Do Tokia sa kvalifikuje 20 skejterov a ja som aktuálne tretí náhradník pod čiarou. Aby som sa zúčastnil olympiády, všetci traja jazdci predo mnou by museli z nejakého dôvodu odstúpiť. Šanca tu teda stále je, no pravdepodobnosť je veľmi nízka. Definitívne sa rozhodne v polovici júna.

Spomínaš si ešte na svoj prvý pocit, keď si zistil, že bude skejtbording na OH?

Bol to skvelý pocit. Samozrejme, nezačal som skejtovať preto, aby som sa jedného dňa dostal na olympiádu, ale je to výborný bonus. Celkovo to tomuto športu pomôže, už teraz sa začína viac predstavovať verejnosti a možno sa časom zmení aj jeho vnímanie. Ešte stále má totiž časť spoločnosti pocit, že je to „šport feťákov“ a pouličných vandalov, ktorí ničia zábradlia a múriky. Takže, snáď nám to vylepší meno.

Zlatý Bažant 0,0% je hrdým partnerom Slovenského olympijského tímu na ceste do Tokia.

A hoci tento rok bude olympiáda bez divákov, v obľúbenej značke nealkoholických pív a radlerov majú naši športovci verného fanúšika.

Zlatý Bažant 0,0% nezabúda ani na priaznivcov olympiády. Tí sa vďaka projektu Pripravení na Tokio, ktorého je značka hlavným partnerom, môžu tešiť na bohatý sprievodný program.

Odbočme na chvíľku k iným boardovým športom. Vyskúšal si niekedy windsurfing alebo kitesurfing?

Zatiaľ nie, ale veľmi by som chcel.

Myslíš, že by ti to šlo lepšie ako niekomu, kto nemá skúsenosti so žiadnym boardom?

Mám zopár kamarátov, ktorí už niektorý z týchto športov vyskúšali a sami vraveli, že to, že človek vie skejtovať, neznamená, že mu to pôjde. Tým, že je surf na vode je to vraj omnoho ťažšie. Predstavujem si to ako jednu veľkú balančnú podložku. Človek na to musí mať strašne veľkú stabilitu. Takže neviem, či by mi to šlo lepšie, zrejme ani nie.

V čom spočíva kúzlo boardových športov? Či už je to windsurfing alebo, v tvojom prípade, skejtbording.

V slobode. V mnohých iných, tradičnejších športoch máte jasne rozvrhnuté tréningy a musíte sa ich držať. Alebo by ste sa aspoň mali. V skejtbordingu nemáme určené, v akých časoch by sme mali trénovať, aké triky, či ísť do skejtparku alebo na ulicu a podobne. Tým, že sa teraz skejtbording dostal na olympiádu sa takisto profesionalizuje, no podobne ako v ostatných boardových športoch je v ňom stále pomerne veľká sloboda. To sa mi veľmi páči. Poznám veľa ľudí, ktorí skončili s tradičnejšími športami práve kvôli tomu, že ich tréneri doslova „buzerovali“.

Ako teda vyzerajú tvoje tréningy? Chodievaš si zaskejtovať aj na ulicu?

Áno. Ulica vás nepripraví na súťaž až tak dobre ako skejtpark, ale naučí vás lepšie prekonávať prekážky a nedokonalosti. Zábradlia tam totiž nie sú úplne rovné, sú tam rôzne nečakané diery a podobne. Vo všeobecnosti ale chodievam trénovať do skejtparku, väčšinou mám dve sessions za deň. Na prvej, dvojhodinovej, zvyknem trénovať triky, ktoré by som chcel robiť na súťaži a tá druhá, ktorá má cca 1,5 hodiny, je viac o zábave. Do mojej prípravy ale spadá aj posilka a rôzne strečingy, aby bolo telo celkovo pevné a pripravené na pády.

Nedávno si sa po takmer troch mesiacoch vrátil z USA. Skejtuje sa tam inak ako tu u nás?

Je to úplne iné ako v Európe. V Los Angeles, kde som strávili väčšinu času, skejtbording v podstate vznikol. Je tam neuveriteľne veľa skejtparkov a podmienky sú tam na úplne inej úrovni. Jednak tam skoro vôbec neprší a viete skejtovať aj v zime, a aj celkové vnímanie tohto športu je iné.

Naučil si sa tam aj nové triky?

Zopár áno.

A ktorý trik je tvoj obľúbený?

To je ťažká otázka. Sranda je, že v skejtbordingu je ich toľko, že sa nikdy nenaučíš všetky. To ľudia často nevedia. V poslednej dobe mám ale napríklad rád „varial heelflip backslide“ – je to kombinácia pretočenia skatu na zábradlí, kde sa vlastne „sliduje“ na doske zospodu.

Kým mám zlomeniny iba na rukách, tak je dobre

Ako si sa k skejtebordingu vlastne dostal?

Skejtujem už 21 rokov. Začínal som v roku 2000, keď som mal 6 rokov. Inšpirovala ma hra Tony Hawk’s Pro Skater 2, ktorú poznajú hádam všetci. Tak nás s kamarátmi nadchla, že sme si všetci kúpili skejty a skúšali sme to na košickom sídlisku Ťahanovce. Zistili sme, že je to poriadne ťažké sa na skejte čo i len voziť. Tak 2-3 roky trvalo, kým som sa naučil základy. Šlo to pomerne pomaly, keďže skejty na mňa boli vtedy priveľké a hlavne, neexistovali žiadne skejtparky, takže sme trénovali na basketbalovom ihrisku na sídlisku, kde sme si stavali vlastné prekážky.

Kedy si začal súťažiť?

Po cca 3-4 rokoch som sa začal postupne ukazovať na menších súťažiach. Na profesionálnu úroveň som sa ale dostal, až keď som začal cestovať po svete. To trvalo takých 10 rokov. Záleží veľa od toho, aké má človek podmienky. Pred dvadsiatimi rokmi neboli podmienky prakticky žiadne, mali sme iba ulicu. Momentálne majú deti skejtparky, skejty sú lacnejšie a všetko je viac dostupné. Na profesionálnu úroveň sa tak vedia dostať aj za rok.

Mohlo by vás zaujímať

Zdravie

10. novembra 2024

Aj vďaka drobnému pohybu nájdete viac motivácie

Skejtovanie ťa aj živí?

Áno, približne od roku 2013, keď som začal cestovať a zúčastňovať sa zahraničných súťaží. Postupne som získal aj nejakých sponzorov a s bratom máme aj svoju značku skejtov.

Dokedy plánuješ kariéru profesionálneho športovca?

Myslím, že do takej 35-ky by som to mohol potiahnuť. Mám kamaráta z Puerto Rica, ktorý má 35 rokov, stále „zabíja na mega úrovni“ a ide tento rok aj do Tokia. Keď vidím jeho, vravím si, že podobne by som to snáď mohol zvládnuť aj ja. Uvidím ale aj podľa zranení a konkurencie.

Keď si už načrtol tie zranenia, čo bolo zatiaľ tvoje najhoršie?

Okrem vyvrtnutých členkov a rôznych odrenín, to sú také tie klasiky, som mal napríklad na pravej ruke 2-krát zlomené zápästie. Museli mi ho aj operovať a mám v ňom titánový šrób. Zlomený som mal ale aj lakeť, v tom mám dva šróby – čiže v pravej ruke ich mám celkovo tri.

Neodradilo ťa to?

Nie. Napríklad to zápästie som si zlomil v roku 2016 v apríli a odskejtoval som s ním zvyšok sezóny. Zrástlo sa mi, mesiac som ho mal v pohode a znovu som naň spadol a zlomil ho. Preto som potom musel ísť na operáciu. Ale vravím si, že pokiaľ sú to len ruky, tak je dobre. (smiech)

„Túžba ísť ďalej napriek prekážkam je niečo, čo je vlastné aj značke Zlatý Bažant 0,0%. Aj preto sme veľmi radi, že môžeme podporiť našich športovcov na ceste za vytúženými úspechmi. My si tie svoje takisto postupne plníme,“ hovorí Peter Nikodem, Brand manažér značky Zlatý Bažant.

Podobne, ako sa Richard Tury približoval k bránam olympiády, Zlatý Bažant sa za roky svojej existencie približoval k ľuďom. S rastúcim trendom zdravého životného štýlu a dopytu po osviežujúcom nápoji s nižším obsahom alkoholu prišla značka v roku 2011 so svojím prvým miešaným nápojom z piva a ovocnej limonády – Zlatý Bažant Radler Citrón. Tam sa však jej ambície neskončili a o pár rokov neskôr odštartoval Zlatý Bažant ďalšiu revolúciu – prvý radler úplne bez alkoholu s prívlastkom 0,0%.

Zatiaľ poslednou novinkou z radu radlerov je produktový rad „Extra svieži“ – 100 percentne prírodný produkt, bez pridaného cukru a bez konzervantov či umelých farbív. Ani tu sa však Zlatý Bažant 0,0% nezastaví a podobne ako sa posúvajú dopredu naši športovci, bude sa aj značka nealkoholických pív a radlerov.

O tom, ako vyzerá tvoj tréning, sme sa už rozprávali. Aké máš ale zvyky po ňom?

Väčšinou si dávam po jazdeniach vaňu so studenou vodou a ľadom. To mi momentálne asi najviac pomáha. Dôležité sú ale v rámci regenerácie aj strečingy a naťahovačky, pretože telo trpí tým, že človek celý život jazdí buď na pravú alebo na ľavú stranu a tým sa trochu deformuje. Používam napríklad aj regeneračné nohavice. Tie sú pri podobných športoch vcelku bežné.

Sú pre teba fanúšikovia na súťažiach dôležití?

No jasné. Keď sú na tribúnach ľudia, vytvárajú skvelú atmosféru, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Hluk, ktorý robia, ženie človeka vpred a „hecuje“ ho do ešte náročnejších trikov. Aktuálne počas pandémie je to ale s divákmi také neisté – nie vždy ich púšťajú, čo je škoda, ale rozumiem tomu. Som teda už zvyknutý na obe verzie – s divákmi aj bez nich.