Kyslík ako hlavný vinník

Organizmy, ktoré prežili, mali spoločné to, že mali vysoký pomer povrchu tela k jeho objemu. To živočíchom pomáha vyrovnávať sa s nízkymi hladinami kyslíka. Toto v kombinácii s dôkazmi o poklese kyslíka naznačuje, že obdobie ediakar sa skončilo práve vinou nedostatku kyslíka v oceáne.

Prečo kyslík v záverečných rokoch ediakara klesol, zostáva záhadou. Sopečné erupcie, pohyby tektonických dosiek či dopady asteroidov sú všetky možné vysvetlenia. Rovnako by však mohli byť príčinou aj menej dramatické udalosti, napríklad zmeny v množstve živín v oceáne.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

15. marca 2026

Ako dobre poznáte prvé jarné kvety? Vyskúšajte tento kvíz

Podobnosť s dneškom čisto náhodná?

Tento objav nie je len fascinujúcou paleontologickou kuriozitou. Rôzne poľnohospodárske a priemyselné praktiky sa dnes starajú o to, že do morských ekosystémov prúdia živiny ako fosfor a dusík.

Tým podporujú rast rias, ktorých rozklad spotrebúva kyslík. Takto vznikajú „mŕtve zóny“, teda oblasti s príliš nízkou hladinou kyslíka, aby sa tam zachoval život.

Práve toto by mohlo predstavovať podobnú hrozbu vymierania pre moderné živočíchy.

„Po tomto vymieraní začíname vidieť čoraz viac živočíchov, ktoré sa podobajú tým dnešným. Je možné, že táto raná udalosť vydláždila cestu modernejším formám života,“ uzatvára Evans.

Zabudnutá apokalypsa spred pol miliardy rokov sa tak stáva zrkadlom, v ktorom sa odráža naša vlastná prítomnosť.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons/Ryan Somma