Dobrí priatelia sú jednou z najlepších investícií do nášho zdravia
Priatelia sú tu s nami počas najkrajších aj najťažších chvíľ nášho života. Ich význam však nespočíva len v spoločných zážitkoch či zábave
Zimný roadtrip okolo Peloponézu, 5. časť. Gytheio a polostrov Mani
Mani je veľmi rázovitý kraj, ktorý je úplne odlišný ako zvyšok Peloponézu. Patrí k miestam, ktoré si celé stáročia formovali jedinečnú identitu a vlastnú kultúru, a tú ešte dnes môžete pozorovať na každom kroku.
Nehostinná, neúrodná, hornatá a skalnatá krajina na Mani bola dlhé obdobie neprístupná inými spôsobmi ako na lodi. Do mnohých dediniek neviedli cesty a elektrina ešte do 70-tych rokov minulého storočia a obyvatelia tu vraj žili veľmi podobne ako počas byzantskej éry.
Čím južnejšie idete, tým sú cesty užšie, kľukatejšie, kraj skalnatejší a menej zelený. Na juhu Mani nenájdete takmer žiadne stromy!
Pohorie Taygetus totiž aj dnes bráni cestám, aby boli širšie alebo príliš rovné. Ale ak radi šoférujete, cestu si užijete!
Ľudia boli na Mani prítomní už veľmi dávno. Našli sa tu kostry z obdobia pred 300 000 rokmi a nástroje staršie ako 1 000 000 rokov!
Typický znak, ktorý si po príchode na Mani všimnete, sú kamenné domy, ktoré vyzerajú ako pevnosti. Každá táto „pevnosť“ má vysokú vežu, ktorá ešte donedávna slúžila na kontrolu územia, ochranu životov a majetku obyvateľov najmä pred pirátmi, ale aj pred ostatnými obyvateľmi Mani. Takže zároveň mala aj druhý význam, slúžila na podporu expanzie mocných vlastníkov pôdy.
Tieto veže bývajú vysoké až 20 m. Čím vyššia veža, tým významnejšia rodina ju vlastnila. Pevnosti sa stavali na významných miestach a križovatkách, aby mali obyvatelia územie pod kontrolou a vedeli odraziť útok.
Polostrov Mani si teda prežil veľa vojen a krvných pômst aj medzi samotnými obyvateľmi. Ako symbol toho, že rodina stratila na svojej moci, im často nepriatelia zničili aj vežu.
Okrem historického čara a jedinečnej krajiny nájdete na Mani aj nádherné pláže!
Mohlo by vás zaujímať
Madeira má najväčšiu morskú rezerváciu v severnom Atlantiku
1 Vrak Dimitrios
Z jedného „prsta“ Peloponézu sme sa presunuli na ďalší, opäť sme prešli okolo rozľahlého úrodného zálivu (tak je to v každom rozľahlom zálive medzi jednotlivými prstami Peloponézu) a zastali sme pár kilometrov pred Gytheiom na mieste, kde sa rozprestiera pekná rozľahlá piesková pláž Valtaki so zaujímavou scenériou a s vrakom starej stroskotanej lode Dimitrios. Tento fotogenický vrak tu stojí už od roku 1981. Pri pláži je aj výborné miesto pre karavany.
2 Historické Gytheio
Našou ďalšou zastávkou bolo Gytheio s veľmi bohatou minulosťou. Historické mestečko bolo kedysi hlavným prístavom starovekej Sparty, ktorá leží vo vnútrozemí 40 km od neho. Nie je síce veľmi veľké, ale je to najväčšie mesto na Mani. Väčšina jeho historických ruín je už potopená v Lakonskom zálive, niektoré sú však stále viditeľné, ako to bolo aj na spomínanej pláži Valtaki s vrakom stroskotanej lode.
Zaujímavosťou Gythia je ostrovček prepojený s Gytheiom mostom. Na ňom sa nachádza kostol a maják zo vzácneho mramoru.
3 Kotronas a 4 Kokkala
Radi by sme vám spomenuli dve z dediniek, v ktorých sme sa zastavili, keď sme sa presúvali z Gytheia popri pobreží na najjužnejšie miesto Peloponézu. Prvá dedinka, Kotronas, sa nachádza v zálive, kde má more nádhernú tyrkysovú farbu. Je tu prekrásna piesková pláž. Prísť tak cez leto, to by asi nikto neľutoval.
Druhá z nich bola tiež krásna kamenná dedinka Kokkala s plážou s bielymi kameňmi a tiež nádherným priezračným modrým morom – ideálnym miestom na kúpanie.
Kotronas 
Kokkala
Cesta bola čím ďalej tým viac kľukatá, dedinky počas zimy vyľudnené, nestretali sme takmer nikoho. Keď sa presúvate na koniec Mani, prechádzate aj okolo prístavnej dedinky Porto Kagio. Cez zimu bola tiež opustená, ale ak jete ryby, počas sezóny tu vraj nájdete reštauráciu, kde dostanete výnimočne dobré čerstvé ryby.
A blížili sme na najjužnejšie miesto nielen Peloponézu…
Mohlo by vás zaujímať
Máte radi seriál Emily in Paris? V tom prípade je tento kvíz určený pre vás
5 Maják Tenaro a mys Matapan
Mys Matapan s majákom Tenaro je najjužnejším miestom Peloponézu, najjužnejším miestom Grécka a zároveň druhým najjužnejším miestom európskej pevniny (po španielskej Tarife pri Gibraltári). Čiže, ideálne miesto na zimu. Teda, nie úplne na myse, pretože tu je cez zimu zvyčajne veľmi veterno.
Mys Matapan je krásne miesto na prechádzku. Keď sme zaparkovali auto na konci cesty, čakala nás ešte asi polhodinová prechádzka po úzkom skalnatom chodníčku až k majáku. Na začiatku pôjdete okolo zvyškov dávnych rímskych kúpeľov.
6 Vathia
Z najjužnejšieho bodu celého Grécka sme sa vybrali opäť na sever, tentokrát po západnej strane polostrova Mani. Západ bol však kvôli otvorenému moru oveľa veternejší. Prespali sme nad dedinkou Vathia, ktorú mnohí považujú za jeden z najtypickejších alebo najkrajších príkladov Mani architektúry. Dedinka dosiahla rozkvet v 19. storočí, kedy v tejto oblasti žilo 300 ľudí. Po 2. svetovej vojne sa obyvatelia sťahovali do väčších miest a kamenné veže zostali opustené. Ešte v roku 1979 tu žilo len 11 starších žien, ktoré nemali ani elektriku…
7 Gerolimenas
Gerolimenas, malá pobrežná dedinka s peknou scenériou a nádherným morom, s kamennými domami nad morom z jednej strany zálivu a vysokými útesmi z druhej strany. Aj do tohto vzdialeného prístavu sa až do 1970-tych rokov dalo dostať iba loďou.
Mohlo by vás zaujímať
Grécky slaný špenátový koláč spanakopita
8 Jaskyňa Diros
Morská jaskyňa Diros je skutočne výnimočná. Je jednou z najkrajších jaskýň na svete. Ak funguje v plnej prevádzke, nasadnete na loďku a čaká vás nádherné, tajomné kĺzanie po vodnej hladine v úplnom tichu. Jaskyňa vám odhalí svoje chodby s fascinujúcou výzdobou so stalaktitmi a stalagmitmi. Momentálne však prebiehala rekonštrukcia jaskyne, a tak sme mohli vidieť iba jej posledných 300 m, ktoré sa dajú prejsť peši.
Jaskyňa bola obývaná už od čias neolitu až do 4. st. pred Kristom, kedy boli opustené po silnom zemetrasení. Znovuobjavené boli v roku 1895 a momentálne sa ich dĺžka odhaduje na 14 km.
Lístok do jaskyne stojí 15 eur, počas rekonštrukcie 7 eur.
9 Keramická dielňa
Po ceste z jaskyne sa popri ceste snáď nedá prehliadnuť keramická dielňa Zervobeakos, ktorá bola otvorená aj počas zimy. V dielni bola veľmi príjemná atmosféra a mladý, milý manželský pár pracoval na príprave keramiky na ďalšiu sezónu. Je tu naozaj čo obdivovať a je to výborné miesto, keby ste náhodou potrebovali nejaké pekné handmade darčeky, pretože sú krásne a originálne.
10 Areopoli
Areopoli, prekvitajúce mestečko s kamennými domami s vežami je tak, ako celé Mani, odlišné od typických gréckych bielo-modrých dediniek. Mestečko leží už severnejšie, a tu už sme sa dostali do časti, kde to celkom žije aj počas zimy. Pekárne, reštaurácie, obchodíky a krásne kamenné uličky.
Od Areopoli je to veľmi blízko do fotogenickej a obľúbenej instagramovej dedinky Limeni. My sme však kvôli nepriaznivému a extra veternému počasiu museli niektoré miesta na Mani iba obísť. Veríme, že sa však vrátime!
Ďakujeme za pozornosť, vidíme sa nabudúce v olivovom raji Kalamata, pri známych vodopádoch a na západnom pobreží polostrova! Doteraz sme o našom zimnom roadtripe napísali:
- časť: Okolie Galatas
- časť: Po pobreží Argolidy
- časť: Leonidio – raj horolezcov
- časť: Stredoveká Monemvasia a exotický ostrov Elafonisos s bielym pieskom
Mohlo by vás zaujímať
Zimný roadtrip okolo Peloponézu, 6. časť. Kalamata a západné pobrežie.
Text: Martina Strihová
Foto:
Martina Strihová
Miroslava Rakúsová @mirramorena
loďky – Shutterstock
1/1
