„Ste upracovaný, unavená, nervózny, smutná, nemôžete spať, v hlave vám treští, bolí vás chrbát. Trápia vás bolesti žalúdka, v zamestnaní sa neviete sústrediť na prácu. Máte je vám ťažko… Prehltnutie tabletky v takejto chvíli alebo pohárik alkoholu je veľmi často prvým krokom ku vzniku neželanej závislosti. Sklony k takejto „samoliečbe“ akýchkoľvek zdravotných ťažkostí má 70 až 95 % ľudí. Tak je to aj v prípadoch depresie – ochorenia, ktoré býva označované za rakovinu 21.storočia.“ MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH

Výskyt depresie stúpa a zasahuje stále mladšie vekové skupiny. Najohrozenejšími sú ženy v klimaktériu, starší ľudia, ženy v šestonedelí a na materskej dovolenke, muži a ženy s nadmerným pracovným zaťažením, ľudia citliví na zmeny počasia (meteosenzitívni). Smútok a zlá nálada, ktoré ľudia často za depresiu označujú, patria k normálnemu životu.

Prejavov depresie môže byť niekoľko. Ľudia samých seba hodnotia ako zlých, majú intenzívny pocit, že nič nedokážu a nič dobré si nezaslúžia, že život nemá zmysel. Strácajú záujem o veci, ktoré im inokedy robili radosť a sú podráždení. Majú zníženú schopnosť sústrediť sa, poruchy spánku, pocity úzkosti, výpadky pamäti a nadmernú alebo zníženú chuť do jedla. Prestávajú sa starať o svoj zovňajšok, majú problém vstať ráno z postele.

Útechu hľadajú v nadmernom pití alkoholu, množstvách nevhodných tabletiek na spanie alebo upokojenie (sedatíva), prípadne v drogách. Je to však chyba. Toto ochorenie môže často súvisieť s inými problémami, ako napr. vysoký krvný tlak alebo žalúdočný vred. Bez pomoci lekára sa väčšina ľudí z depresie nedostane, a tak je potrebné zdôrazniť, aby ľudia, ktorí ňou trpia navštívili odborníka čo najskôr.

Ako však do depresívnych stavov nespadnúť? Spustiť úzkostné stavy a depresie môže naozaj čokoľvek, no aj odborníci hovoria o tom, že z hľadiska prevencie je dobré udržiavať vyvážený životný štýl.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

4. decembra 2019

Čo si obliecť na zimnú túru

Chodiť je prirodzené

Jeseň nám výraznou premenlivosťou počasia môže znemožniť fyzické aktivity vo vonkajšom prostredí (bicyklovanie, hry a pod.) viazané na určitý druh terénnych povrchov. Hýbať sa však treba.

Jeden z najdôležitejších a najcharakteristickejších ľudských pohybov – vzpriamená chôdza – prakticky vymizol z repertoáru „civilizovaného“ človeka.

A pritom chôdza je pre človeka pohyb tak prirodzený ako lietanie pre vtákov. Predstavuje výborný prostriedok na udržiavanie duševnej rovnováhy, predchádzanie stresom, pocitom úzkosti, neistoty, vyčerpania alebo depresie.

Chôdza, pri ktorej poriadne pridáme do kroku, pôsobí spoľahlivo proti smútku, melanchólii, depresiám, prehlbuje pocit duševnej sviežosti a zvyšuje pocit energie. Ľudia majú, hoci si to ani neuvedomujú, po rýchlejšej chôdzi nutkanie a chuť do činnosti. A pritom stačí krátka a rýchla prechádzka trvajúca 10 – 15 minút.

Osobné psychické a „bolestné“ zdravotné problémy sa po takomto telocviku zdajú menej závažné. Chôdza zlepšuje látkovú premenu v ľudskom organizme, priaznivo pôsobí na trávenie, posilňuje dýchacie svalstvo, dobre pôsobí na znižovanie krvného tlaku.

Chôdza určitej intenzity je predpisovaná v určitom dávkovaní aj ľuďom s cukrovkou, pri ťažkostiach s dýchacími cestami (astma, chronický zápal priedušiek a pod.), ale aj pri problémoch so srdcom (po prekonaní infarktu, pri ischemickej chorobe srdca).

Chôdza, popri plávaní, je pri predpisovaní pohybového režimu veľmi dôležitá u ľudí s nadváhou a postihnutím kĺbov. Vtedy je oveľa výhodnejšia ako behanie – kĺbové spojenia netrpia otrasmi. Chôdza je skrátka zábava aj lacný, ekonomicky výhodný liečebný a preventívny antidepresívny prostriedok.