Zimný čas

V jednu noc, zo soboty na nedeľu, to zasa príde. Zmení sa čas. Skončí sa letný, na ktorý si už podaktorí zvykli (iní si nezvyknú nikdy) a príde zimný – ten „normálny“ a tradičný, ten „ako kedysi“. Od neho si však už takmer všetci odvykli. Ľudia, ktorí radi leňošia, si o hodinu dlhšie pospia – ale to bude asi tak všetko…

Hoci astronomické leto končí skôr, prechod z letného času na zimný – stredoeurópsky originál, sa objavuje opäť neskôr (tak ako po minulé roky).

Podľa názoru psychológov by prechod na tento čas nemal človeku robiť žiadne problémy, v zásade si zvyká horšie na letný čas (ten má svojich zásadných odporcov, ktorí tvrdia, že skrátenie rannej fázy spánku letným časom narúša biorytmus a vedie k stresom a ochoreniam). V prípade posunu času o hodinu ide však aj o niečo iné. Každý, kto je ráno zvyknutý vstávať skôr, vie, že v lete je budenie v skorších ranných hodinách oveľa znesiteľnejšie ako vstávanie do jesennej až zimnej tmy.

Veľkej väčšine ľudí sa zhoršuje nálada, sú akýsi „otrávení“, nemajú na nič chuť, do tmy a sychravého času sa im ťažšie vstáva.

Dosť často ale nie je problém iba zlá nálada, rozladenie a nepríjemné, ktoré pocity časom človek sám prekoná. Dostavujú sa oveľa nepríjemnejšie stavy – depresie. Patria do kategórie tzv. sezónnych depresií (skratka SAD – seasonal affective disorders) a môžu postihovať až dve percentá ľudí, čo v celkovom kontexte nie je vôbec nízke číslo. Pokiaľ stavy depresie prekročia určité medze a začnú prekážať v koncentrácii v práci, pri záujmových činnostiach (koníčkoch) alebo osobnom živote, je vhodné vyhľadať špecialistu – psychológa.

Hlboko melancholické vnútorné rozpoloženie človeka, na ktoré často nestačí ani „psychoterapia“ v podobe dobrého a láskavého slova či porozumenie, si môže vyžadovať liečbu v podobe užívania tabliet – antidepresív. To môže mať za následok zníženie imunity (obranyschopnosti voči infekciám) s následným vznikom častejšej chorobnosti (napr. ochorenia horných dýchacích ciest), prípadne nevysvetliteľnej chronickej únavy. Nič na tom nezmení agresívne správanie partnerov voči postihnutým, súvisiace s rôznym podozrievaním a následne prípadné tresty.

Okrem lekára a psychológa pomáha predovšetkým pochopenie a úprava náplne dňa, kvalitná vitaminizácia a remineralizácia spolu s pitným režimom a potravinovými doplnkami.

Najlepšia je prevencia – poznanie, že existujú ľudia, ktorí takéto krátkodobé problémy pri zmenách času môžu mať.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

20. júla 2022

Máte všeobecný prehľad? Otestujte sa so Zázračnou planétou

Svetlo je radosť

Aj vy máte hneď príjemnejší pocit, keď sa ráno nezobúdzate do chladnej a smutnej tmy, ale do presvetleného rána? Prebúdzajúce sa „jarné pocity“, ktoré znamenajú stúpanie výkonnosti organizmu, lepší psychický stav a zvyšovanie schopnosti reakcie na podnet, súvisia so svetlom.

Svetlo pôsobí prostredníctvom zrakového nervu na zaujímavú žľazu umiestnenú v športovcovom mozgu – epifýzu. Je to orgán veľkosti lieskového oriešku, ktorý francúzsky filozof, matematik, fyzik a fyziológ René Descartes (1596 – 1650, autor výroku „cogito, ergo sum – myslím, teda som“) považoval za sídlo duše.

Pokiaľ na toto miesto nedorazia, „nedosvietia“ svetelné impulzy, začne epifýza, plniaca v tele športovca úlohu žľazy s vnútorným vylučovaním, produkovať hormón melatonín. Ten spomaľuje reakčný čas (postreh) a oslabuje pozornosť, navodzuje spánok.

V noci a v ročných obdobiach, keď je menej prirodzeného svetla, sa jeho produkcia zvyšuje, naopak, v slnečných dňoch, keď je dostatok denného svetla, najmä na jar a v lete, jeho produkcia klesá.

Vnímavý človek cíti, že práve v čase približne od konca apríla do konca júla, keď sú v našich zemepisných šírkach najdlhšie dni v roku, jeho vitalita a životaschopnosť maximálne stúpa. Nazbieraná svetelná energia potom pretrváva až do začiatku septembra a októbra, no potom postupne a takmer nezadržateľne mizne. Hoci existujú výnimky, u väčšiny ľudí to funguje práve takto.

Ľudia, ktorí tmou trpia a sú navyše melancholicky založení, väčšinu tmavých dní prespia, predriemu. Ich výkonnosť – nielen psychická, ale aj fyzická – nezadržateľne klesá. Preto je pre nich vhodnejšie, aby pokiaľ možno čo najviac času trávili pri činnostiach vonku, na čerstvom vzduchu. Obmedzia tak vylučovanie melatonínu a podporia telesnú aktivitu. Aktívny človek, ktorý chce prežiť plnohodnotný život, nesmie nedostatku svetelnej energie podľahnúť.

Mohlo by vás zaujímať

Výživa

3. augusta 2017

Slow food – jedzte pomaly

Otužovanie

Najjednoduchšie metódy na zvyšovanie odolnosti organizmu a jeho osviežovanie, s nezanedbateľným antidepresívnym účinkom, sú známe už od čias našich starých otcov a materí. Pre človeka tretieho tisícročia sú pomerne nepohodlné, vyžadujú totiž silnejšiu vôľu a odhodlanie. Medzi takéto prípady patrí aj vodné otužovanie.

Otužovanie zlepšuje telesnú zdatnosť a celkovú odolnosť organizmu voči chladu, zvyšuje jeho obranyschopnosť voči ochoreniam z prechladnutia a podporuje duševnú sviežosť – má antidepresívne účinky.

Voda pôsobí na ľudský organizmus svojou teplotou (či chladom) a čiastočne aj príjemným mechanickým tlakom.

Najprv sa má začať s vlažnými krátkymi procedúrami, denne, ráno a večer. Hoci spočiatku vlažná alebo studená voda vyvoláva na pokožke nepríjemné mrazivé pocity, o niekoľko dní si na ňu človek zvykne, a to dokonca až tak, že každé umývanie studenou vodou sa stane príjemným osviežením.

Voda neutrálnej teploty okolo 33 – 35 stupňov v podstate zodpovedá normálnej teplote ľudskej pokožky (okolo 33 stupňov Celzia), a preto ju nepociťujeme ani ako výrazne chladnú, ani ako výrazne teplú. Nemá podstatný vplyv na žiadnu telesnú funkciu. Na otužovanie slúži voda chladnejšia ako neutrálna, lebo má vplyv na termoreguláciu. Voda má totiž 28-krát vyššiu tepelnú vodivosť ako vzduch.

Pôsobenie vody prebieha v troch fázach. V prvej sa zúžia cievy, krv sa stiahne do hlbších priestorov tela, koža zbledne a človek má pocit chladu.

V druhej fáze, ktorá nastúpi krátko po prvej, sa cievy opäť rozšíria, naplnia sa krvou, koža sčervená, človek pociťuje teplo. Pokiaľ je styk so studenou vodou príliš dlhý, dostaví sa znova pocit chladu, koža zbledne, pery začínajú modrať, zuby drkotať a naskočí husia koža. Táto fáza je pokynom na prerušenie vodnej procedúry a rýchle dodanie tepla.

Pri otužovaní má význam aj striedavá sprcha, pri ktorej pôsobí na telo krátky čas teplá a hneď potom studená voda, čo treba za sebou viackrát opakovať. Výhodou striedavej sprchy je návyk organizmu na náhle pôsobenie rozdielnej teploty, čo je v pestovaní obrany organizmu proti nachladnutiu veľmi významné. Odporúča sa praktizovať vhodné chladové procedúry po celý rok a začať s nimi v septembri, plávaním v chladnej vode.

Na vzniku zlej nálady a depresií spolupracuje aj nedostatok určitých minerálnych látok a vitamínov:

Vitamín B1 (thiamín)

• strata chuti na jedlo, depresie, podráždenosť, zmätenosť, strata pamäti, neschopnosť sústrediť sa, citlivosť voči hluku, melanchólia
• nájdete ho v týchto potravinách: obilné klíčky, celé obilné zrno, sója, pivovarské kvasnice, med, orechy

Vitamín B2 (riboflavín)

• depresie, poruchy nočného videnia, bolesti hlavy
• nájdete ho v týchto potravinách: listová zelenina, tvaroh, obilné klíčky, jogurt, pivovarské kvasnice

Vitamín B3 (niacín)

• nespavosť, nervozita, podráždenosť, zmätenosť, úzkostné stavy, halucinácie, strata chuti na jedlo, alkoholizmus, depresie, samovražedné sklony
• nájdete ho v týchto potravinách: obilné klíčky, celé obilné zrno, pivovarské kvasnice, orechy, listová zelenina, sója

Vitamín B5 (kyselina pantotenová)

• depresie, neschopnosť znášať stresové situácie
• nájdete ho v týchto potravinách: pivovarské kvasnice, hrášok, hríby, zelenina

Lecitín

• únava, malátnosť
• nájdete ho v týchto potravinách: sója

Biotín

• depresie, panika, malátnosť, halucinácie
• nájdete ho v týchto potravinách: pivovarské kvasnice, obilné klíčky, med

Jód

• nervozita, podráždenosť, psychická dezorientácia
• nájdete ho v týchto potravinách: čerešne, citrón, zelenina, hrášok

Vápnik

• úzkostné stavy, neuróza, únava, napätie, nespavosť
• nájdete ho v týchto potravinách: mak, mlieko, sója, listová zelenina

Horčík

• paranoidné psychózy, neznášanlivosť, agresivita, citlivosť na hluk, neurózy
• nájdete ho v týchto potravinách: mandle, čistý prírodný med, minerálne vody obilie, ovsené vločky, listová zelenina

Draslík

• nervozita, podráždenosť, búšenie srdca, psychická dezorientácia
• nájdete ho v týchto potravinách: sója, strukoviny, ovocie, zelenina

Threonín

• podráždenosť, nervozita
• nájdete ho v týchto potravinách: listová zelenina, obilie so šupkou, čistý prírodný med

Vitamín C

• únava, malátnosť, nesústredenosť
• nájdete ho v týchto potravinách: šípky, zelenina, ovocie

Mohlo by vás zaujímať

Recepty

21. novembra 2020

Recept na špaldový jablkový koláč, ktorý chutí každému

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock