Od našich predkov sa dochovali rôzne mýty – svedectvá dlhovekosti vďaka mágii a alchýmii, no dnešná doba už len ťažko dokáže posúdiť ich vierohodnosť.

Na druhú stranu, súčasné poznanie a veda sú už tak ďaleko, že sa o dlhovekosti začína hovoriť ako o reálnej možnosti. Akademická obec napríklad tvrdí, že človek je pripravený na to, aby sa „bez problémov“ dožíval nie 100, ale 150 rokov. A aby toho nebolo málo, sú takí, ktorí si už dnes naplánovali žiť večne.

Večný život?

Každý, kto aspoň trochu prišiel počas svojho života do kontaktu s katechizmom, vie, že náboženstvo má už niekoľko stoviek rokov recept na večný život. Má to však jeden háčik: človek musí umrieť.

Moderného človeka však značne neistý prísľub života večného neuspokojuje a vo vyššej spoločnosti sa už začal boj o nesmrteľnosť, konkrétne fyzickú nesmrteľnosť.

Napríklad v roku 2015 Google Ventures investovalo 36 % zo svojho dvojmiliardového portfólia do rôznych projektov, ktorých cieľom je predĺžiť život človeku. Táto spoločnosť stála aj pri zrode projektu Calico, čo je skratka pre California Life Company. Jej cieľom je boj s vekom a chorobami, ktoré súvisia so starnutím.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

11. júna 2025

Koľko máme emócií

Homo Deus

Priekopníci dlhovekosti a života večného tvrdia, že pokiaľ budete patriť k horným desiatim tisícam, už v roku 2050 dostanete možnosť zaistiť si nesmrteľnosť. Malo by to prebiehať tak, že každých desať rokov vkráčate do sofistikovaného laboratória, kde vám nielenže vyliečia zdravotné neduhy, ale aj zregenerujú chradnúce tkanivá a vylepšia všetko, čo si bude žiadať vylepšenia – od hlavy po päty, mozog nevynímajúc.

Yuval Noah Harari sa vo svojom bestselleri Homo Deus: Stručné dejiny zajtrajška zaoberá práve budúcnosťou človeka a jeho snahami o nesmrteľnosť, ktorá by ho postavila na roveň Bohu. Bude to však naozaj to, čo človeka spraví šťastnejším?

Dlhý život = šťastný život?

Ak by sme mali definovať jeden z najzákladnejších princípov ľudského snaženia, bolo by to práve šťastie. Chceme byť zdraví, chceme lásku, chceme dlhý život, chceme slávu, chceme peniaze. Pretože to sú spôsoby, ktorými sa snažíme dosiahnuť šťastie.

Harari sa však zamýšľa nad tým, či pravidelné návštevy špecializovaných kliník človeku naozaj otvoria dvere k šťastnejšiemu životu. Totiž to, že si zaplatíte „božskú“ starostlivosť, ešte nezaručuje, že neumriete pri leteckom nešťastí, pri autonehode, pri atentáte alebo pri akejkoľvek nepredvídateľnej, ba až bizarnej udalosti.

Nebudú títo Homo Deus, tak veľmi lipnúť na živote, až budú posadnutí vlastnou bezpečnosťou a budú žiť v úzkostných obavách z „predčasnej“ smrti? Ako veľmi dlhovekosť ovplyvní naše vnímanie života a smrti? To sú otázky, na ktoré budeme podľa vývoja súčasných trendov poznať odpovede pravdepodobne ešte počas svojho života.

Čoho sa treba báť viac – vojny alebo lízanky?

Nie je to tak dávno, čo nebolo vôbec jednoduché prežiť detstvo a nieto sa ešte dožiť dospelosti. Novorodenci umierali s takou samozrejmosťou, že v druhej polovici 19. storočia s nástupom fotografie bolo najmä v USA veľkým hitom fotografovať bábätká post mortem v matkinom náručí alebo v šatôčkach v rakvičkách. V tomto období sa až jedna pätina živých narodených detí nedožila svojich prvých narodenín. Potom prišla prvá svetová vojna (približne 40 miliónov mŕtvych) a druhá svetová vojna (približne 75 miliónov mŕtvych).

Neboli to však len ozbrojené konflikty, ktorých sa človek obával. Do radu sa postavili aj epidémie, hlad a morové rany. Vedeli ste, že španielska chrípka, ktorá tak trochu pokazila oslavy konca prvej svetovej vojny, znamenala predčasný koniec až pre 500 miliónov ľudí? Zabila štyrikrát viac ľudí ako obe svetové vojny dohromady.

Pre porovnanie, v roku 2012 vyhaslo na našej planéte 56 miliónov ľudských životov, 620 tisíc ľudí umrelo v dôsledku násilia (vojnové obete: 120 tisíc, kriminalita: 500 tisíc). Oproti tomu 800 tisíc ľudí spáchalo samovraždu a 1,5 miliónov umrelo na cukrovku. Čoho by sme sa teda mali báť v dnešnej dobe viac – vojny alebo lízanky?

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

1. apríla 2026

Vyrastali ste na týchto detských knihách? Otestujte sa, ako dobre ich poznáte!

Kto je kto vo svete dlhovekosti a večného života?

Ray Kurzweil

Americký vizionár, futurológ, inovátor. V roku 1999 získal najprestížnejšie ocenenie v oblasti technológií (National Medal of Technology and innovation). Medzi jeho najznámejšie vynálezy patrí prevádzanie písaného textu na reč pre nevidiacich. Zaoberá sa umelou inteligenciou, transhumanizmom a vo svojich prejavoch na verejnosti sa snaží o pozitívne vykreslenie technológií predlžujúcich život.

Ray Kurzweil berie viac ako 200 piluliek denne, ktoré majú preprogramovať jeho biochémiu a zaručiť mu dlhovekosť. Verí, že sa mu podarí „vzkriesiť“ svojho vlastného otca – v robotickej podobe z vlastných spomienok, nahrávok, otcových denníkov a jeho bohatej korešpondencie.

Peter Thiel

Americký podnikateľ pôvodom z Frankfurtu, spoluzakladateľ spoločnosti PayPal. V roku 2018 bola čistá hodnota jeho majetku 2,5 miliardy amerických dolárov.

Podporuje vývoj „priateľskej“ umelej inteligencie a v roku 2006 venoval 3,5 milióna dolárov neziskovej spoločnosti Methuselah Mouse Prize (voľný preklad: Matuzalemova myšia cena), ktorá podporuje vývoj anti-agingu ocenením pre tím, ktorého myš sa dožije vyššieho veku, ako je aktuálny svetový rekord.

Pán Thiel sa netají tým, že plánuje žiť naveky – pokiaľ sa mu to nepodarí v súčasnosti, chce, aby jeho telo kryogénne zakonzervovali, pretože dúfa, že technologický pokrok v budúcnosti mu umožní „vrátiť sa“ a pokračovať vo svojej pozemskej púti.

Bill Maris

Bývalý výkonný riaditeľ Google Ventures do značnej miery investuje do projektov cielených na predlžovanie života. Pôvodne vyštudovaný neurovedec v roku 2017 založil Section 32, fond rizikového kapitálu, kde sa podobne ako v predchádzajúcej spoločnosti, zameriavajú na investovanie do sľubných start-upov v oblasti technológií, biotechnológií, zdravotnej starostlivosti a predlžovania života.

Preslávil sa výrokom: „Ak sa ma dnes pýtate, či je možné dožiť sa 500 rokov, odpoveď je áno.“ A tým, ktorí krútia hlavou nad tým, prečo bojovať so smrťou s takým zápalom, odkázal: „Prečo? Pretože je lepšie žiť ako zomrieť.“

Dave Asprey

Biohacker Dave Asprey je autorom pomerne kontroverznej diéty Bulletproof Diet (Nepriestrelná diéta) a kávy s rovnomenným názvom Bulletproof Coffee.

Jeho posadnutosť zdravím sa pretavila do osobného projektu, v ktorom sa plánuje dožiť 180 rokov (chce žiť do roku 2153).

Úspech svojej dlhovekosti stavia na vpichovaní vlastných kmeňových buniek každých 6 mesiacov, 100 supplementoch denne, striktnej diéte, „kúpaní“ sa v infra-červenom svetle, pobytoch v hyperbarickej komore a pravdepodobne ešte na ďalších vychytávkach modernej vedy.

V roku 2017 v Santa Monice otvoril Bulletproof Labs, zariadenie podobné posilňovni, kde nájdete jeho obľúbené biohackerské stroje. V 46 rokoch sa cíti pomerne mladý, keďže je to približne len štvrtina z minima, ktorého sa chce dožiť. Svoj cieľ vníma asi takto: „Je dlhý život superschopnosť? Áno. Možno to bude také náročné, že z toho jedného dňa umriem.“

Modré zóny dlhovekosti

Výskumník Dan Buettner v spolupráci so spoločnosťou National Geography objavil na zemi päť modrých zón, kde sa obyvatelia dožívajú vysokého veku a veľká časť populácie žije nad 100 rokov. Je to talianska Sardínia, japonský ostrov Okinawa, kostarický polostrov Nicoya, grécky ostrov Ikaria a kalifornské mesto Loma Linda. Čo majú spoločné?

Ak by sme to mali jednoducho zhrnúť, vyzerá to, že v spomínaných oblastiach sa dlhovekosť snúbi s aktívnym životným štýlom, udržiavaním blízkych vzťahov a s kvalitným vyváženým jedálničkom. Napríklad japonská Okinawa je známa svojím Hara Hachi Bu, čo znamená jesť na 80 percent a nie do sýtosti, ako sme na to zvyknutí v našej kultúre.

Mohlo by vás zaujímať

Krása & wellness

6. februára 2026

EMFIORE uvádza ETERNAL: formulu zameranú na zdravé starnutie

Text: Paulína Nováková
Foto: Isifa/Shutterstock