Nervóznu jazdu môžu zažiť aj rideri s kožným typom alergií – svrbenie a pálenie kože im môže strpčiť jazdu.

Veľa cyklistov so syndrómom „Cold Allergy“ má zase v chladnom teréne permanentný výtok z nosa, niekedy aj s „bonusom“ v podobe dráždivého kašľa. Iní trpia alergiou na slnečné lúče a svoje vedia aj cyklisti ohrození reakciami na pichnutie hmyzom. Do akej miery môže teda alergia ovplyvniť výkon ridera?

Ak je cyklista alergikom, rozhodne by si mal chrániť oči pred prachom, preto v kvalitnej výbave bikera nesmú chýbať dobre priliehajúce okuliare. Alergológovia tvrdia, že okuliare sú základom na odstránenie problémov s pálením a štípaním očí, ktoré zapríčiňujú nánosy peľu, prachu alebo piesku. Slúžia zároveň aj na ochranu pred svetloplachosťou – reakciou na slnečné lúče.

„Medzi závažné problémy, ktoré sa pri jazde prejavujú slzením očí, pálením slizníc nosohltana, poruchami dýchania, či dokonca zlou koordináciou tela, patria špecifické druhy alergií. Cyklista trpiaci alergickými prejavmi by mal byť vyšetrený u alergológa a pravidelne liečený,“ vysvetľuje známy slovenský alergológ profesor Ivan Hruškovič.

Cyklistom prekážajú aj alergie, ktoré navonok nemusia súvisieť s dýchaním, napríklad opuchy tváre alebo svrbenie pokožky. Negatívne ovplyvňujú výkon a sú príčinou nekomfortnej jazdy.

Aktívni plavci a cyklisti majú najväčší predpoklad zbaviť sa alergií.

Aké sú prognózy?

Na základe prognóz Inštitútu UCB pre alergiu bude v roku 2015 každý druhý Európan trpieť aspoň jednou z foriem alergie. Výskyt alergie stále narastá a to najmä v mestách. Fínske výskumy uvádzajú, že deti vyrastajúce na dedine, kde je súčasťou príbytku stajňa (ovce, kone, kravy, dokonca aj myši, potkany a neodmysliteľný zápach spojený so životom v tomto prostredí), majú iba 1 % alergií. V mestách sa alergia vyskytuje v 30-tich a niekde dokonca až 40-tich % prípadov. Je to novodobá choroba, ktorá síce zabíja iba veľmi zriedka, ale dokáže poriadne otráviť život.

Liečbu máte vo svojich rukách

„Až 50 % liečby alergie majú pacienti vo svojich rukách,“ argumentuje Dr. Hruškovič. Alergici veľmi dobre vedia, ako účinne im prospieva pobyt pri mori a šport. Spomedzi všetkých športov je pre nich najideálnejšie plávanie a hneď po ňom práve cyklistika!

„Bicykel je niečo nádherné – premôže ťažké alergie aj astmu,“ hovorí skúsený odborník Ivan Hruškovič

„Pravidelne stretávam cyklistov na trasách okolo Devína a sú medzi nimi aj astmatici, ktorých som roky liečil.“ Na otázku: Aká je pravda o lietajúcich kvitnúcich chumáčoch z topoľov?, reaguje tento skúsený odborník jednoznačne:

„Kvitnúce topole nie sú z hľadiska alergií zaujímavé. Alergizujú iba 2 až 3 % populácie alergikov. Oveľa viac nám prekážajú biele chumáče z iných zdrojov – brezy, jelše, liesky (tie začínajú ako prvé v jarnej sezóne), potom alergény z tráv a burín, ktorých čas sa zopakuje znova na jeseň. Peľová sezóna začína na jar a končí až počas mrazov v zime.“

Pozor si treba dávať aj na stravu, ktorá môže alergizovať. Nebezpečné môžu byť najmä niektoré druhy syrov či ovocia (najmä jahody). Konkrétne druhy ovocia alebo prírodné ovocné šťavy a džúsy (jahodové, citrusové) môžu mať za následok opuchy, svrbenie, sčervenanie pokožky a podobne. Výrazným spúšťačom alergických reakcií sú umelé sladené ovocné príchute v nápojoch. Pre adepta na alergické ochorenie nie sú vhodné ani bylinkové čaje a vylúčiť sa musí aj prítomnosť medu v nápojoch.

Najlepším nápojom je čistá voda z dobrého prameňa alebo minerálka. Dr. Hruškovič na základe svojej dlhoročnej lekárskej praxe neodporúča športovcom ani povzbudzujúce nápoje kvôli možnej prítomnosti alergizujúcich látok.

„Odplával som svojej astme“

Povedal slávny Mark Spitz, ktorý získal spolu 11 olympijských medailí, z toho 7 zlatých iba na jedinej Mníchovskej olympiáde. Ako päťročný alergik – astmatik mal pravidelne ťažkosti s dýchaním. Vzápätí začal športovo plávať, premohol problémy a zvíťazil nad chorobou.

Až takmer 20 % vrcholových športovcov z Letných olympijských hier v Atlante a zo Zimných olympijských hier v Nagane malo podľa informácií Journal of Allergy and Clinical Immunology v minulosti prieduškovú astmu alebo sa na ňu stále lieči. Mnohí pochybujú o správnosti tejto diagnózy pri tak vysokom počte olympionikov, pretože niektoré lieky používané na liečbu astmy zlepšujú činnosť svalov aj u zdravých ľudí, a tým sa zapísali na zoznam zakázaných prípravkov ako doping. Aj zverejnené údaje Národným ústavom tuberkulózy a respiračných chorôb SR (NÚTaRCH) svedčia o tom, že generácia dnešných vrcholových športovcov je už generáciou alergikov – astmatikov, ktorí mali športovú aktivitu odporúčanú lekárom ako súčasť liečby.

(Zdroj: NÚTaRCH)

Ako sa vyrovnať s alergiou v teréne

Veľké nebezpečenstvo a skutočne vážny problém hrozí bikerom od lietajúceho hmyzu (osy, včely, sršne či ovady). Tento hmyz môže vyvolať u alergikov – a niekedy aj u celkom zdravých jedincov (!) – ťažký anafylaktický šok. Ojedinele po uštipnutí hrozí aj smrť. Možno sa však jednoducho otestovať, či patríte do skupiny alergikov, ktorej škodia takéto uštipnutia. Takýto alergik by mal so sebou nosiť „adrenalínové pero“. Zákroky – čiže pichnutia perom do svalu – musia byť okamžité, rýchle a priamo cez nohavice či iný odev. Rozumné je, ak odev cyklistu v lese pokrýva celú jeho pokožku. To sa mu môže hodiť aj pri páde do žihľavy – ak to totiž absolvuje v tričku bez rukávov a v krátkych nohaviciach, môže u neho nastať šok, problémy s opuchmi kože či dýchaním.

Hoci uhryznutie hadom nepatrí do sféry alergických chorôb (ide o intoxikáciu – otravu), tiež je dôležité konať rýchlo – ranu treba silno podviazať a ihneď volať rýchlu zdravotnú pomoc.

Samostatnou kapitolou sú kliešte. „Každý tisíci kliešť na Slovensku (čo je skutočne dosť!) prenáša boreliózu alebo encefalitídu. Infekciu boreliózou možno spoznať podľa toho, že po vytiahnutí kliešťa napadnuté miesto dookola sčervená a kruh sa stále zväčšuje a rozširuje. Žiaľ, proti tomuto ochoreniu neexistuje očkovanie. Lieči sa zdĺhavo antibiotikami – minimálne šesť týždňov,“ hovorí Dr. Hruškovič. Proti vírusovej a prenosnej encefalitíde (zápal mozgu) sa dá jednoducho zaočkovať. Najvhodnejším termínom je obdobie jari a pred letom, potom sa očkovanie opakuje  každých 3 až 5 rokov. Cyklisti sú vďačné obete kliešťov v lesoch.

Prvá pomoc pri alergickom šoku

Jednoznačne je potrebné privolať záchranku. Záchranári vedia, čo majú robiť po poštípaní hmyzom – a zväčša použijú adrenalín. Pomer medzi alergikmi, ktorí majú šok, a nealergikmi, ktorí môžu šok utrpieť, je desať ku jednej. Možná šoková reakcia je teda desaťkrát menšia u nealergikov.

Netreba zosadnúť z biku a dať sa na šachy

Naopak. Ešte do 80. rokov minulého storočia lekári zakazovali aktívny pohyb pacientom s problémami dýchacích ciest. Tí si dnes svoju silu utvrdzujú športom –musí však ísť o pravidelný šport! „Alergici zvládajú aj náročný triatlon, pretože pohyb a dobrá kondícia sú najlepším predpokladom na zvládnutie alergií,“ vysvetľuje alergológ a zdôrazňuje, že alergik (a samozrejme aj jeho lekár) rozhodne musí vedieť o prítomnosti tohto ochorenia a pravidelnou liečbou pomáhať zdolávať problémy, ktoré by mohli nastať.

Dôležité je nikdy nepodceňovať liečbu pod dohľadom lekára. Pozor tiež na výber liekov! Nesmú sa užívať medikamenty, ktoré by mohli športovca „uspať na riadidlách bicykla“. Našťastie, dnes sú už lieky na odstránenie alergických reakcií bez utlmujúcich účinkov. Medzi najčastejšie patria antihistaminiká a kortikoidy.

V prípade chladovej alergie („Cold Allergy“), ktorá sa prejavuje kýchaním, plným nosom, zblednutými prstami a svrbením – čiže žihľavkou, výborne pomáha pravidelné saunovanie. Ak o sebe vieme, že nám škodí kontakt s kvitnúcimi bylinami (napríklad harmančekom), nezabúdajme mať so sebou adrenalínové pero. Vynikajúcim doplnkom liečby je aj návšteva soľných jaskýň a používanie rôznych soľných roztokov.

„Alergikom vrelo odporúčam ponáranie do studenej vody. Zlepšuje to kondíciu, výkonnosť a okrem toho aj sexuálnu potenciu, o ktorú cyklisti podľa niektorých štúdií prichádzajú výrobou tepla pri trení odevu počas jazdy,“ radí s úsmevom alergológ.

Prof. MUDr. Ivan Hruškovič, CSc. – alergológ, imunológ a detský lekár – je vo svojich 73 rokoch pravidelným cyklistom. Je zakladateľom vedného odboru alergológie na Slovensku a vychoval takmer celú generáciu slovenských odborníkov alergológov. Dostal niekoľko medzinárodných ocenení v USA, Nemecku či Rakúsku. Roky prednášal na lekárskej fakulte UK v Bratislave, ale i v Prahe a vo Viedni. Najväčšiu hrdosť mu v živote prináša to, že sa k nemu hlásia jeho žiaci (mnohí sú už primármi a vyhľadávanými odborníkmi), ktorí ho považujú za otca slovenskej alergológie. On sám však hovorí, že na začiatku mal tiež svoje vzory. V praxi vždy razil myšlienku nepodceňovať alergické ochorenie, ale ani mu nepodliehať – zabojovať a dať telu „zabrať“ športom a vyváženým stravovacím a spánkovým režimom.

Text: Maja Tallová
Foto: Shutterstock