1. Zuzi, wakeskating je pomerne mladý šport, a dá sa povedať že na Slovensku nie veľmi známy. Napriek tomu sa ti podarilo zaradiť sa medzi vrcholovú špičku a stať sa niekoľkonásobnou majsterkou sveta. Ako si sa dostala k tomuto športu, a prečo si sa rozhodla práve pre wakeskating?

Ja som sa pôvodne venovala vodnému lyžovaniu od svojich 8 rokov. Nakoľko wakeskate a wakeboard sa vykonávajú v tom istom prostredí, tak som si to samozrejme vyskúšala. Vždy po tréningoch som si chodila s kamarátmi len tak pre zábavu zawakeskatovať.

Po zranení kolena, ktoré som si privodila na juniórskych majstrovstvách sveta v snowboardcrosse, ktorému som sa takisto súťažne venovala mi vypadla moja najsilnejšia disciplína vo vodnom lyžovaní – skoky, takže už to pre mňa začalo strácať význam a nejako prirodzene som prešla k wakeskateingu. Naplno som sa mu začala venovať od roku 2009.

2. Ako prebiehajú vaše prípravy? Máš niekoho kto ti pomáha s trénovaním? Čo alebo kto Ťa dokáže najlepšie motivovať?

Vo wakeskatingu to neprebieha ako v klasických športoch, ale skôr ako vo freestylových. To znamená, že je to viac o tom životnom štýle, jazdení s kamarátmi, v komunite. Keď ja viem niečo lepšie, tak poradím tomu druhému. Naopak keď sa učím nový trik, nechám si poradiť od toho, kto to už vie. Alebo je niekedy aj sranda, keď nejaký trik nevie ani jeden z nás, a ideme ho všetci spolu skúšať a hecujeme sa.

Často aj striedame rôzne wake parky, taktiež jazdíme aj za člnom alebo za navijákom na rôznych zaujímavých spotoch. Stereotyp nám nehrozí.

Najviac ma dokáže motivovať dobrá partia jazdcov okolo mňa. Či už je niekto slabší, alebo výkonnostne lepší, každý má vlastný štýl, rôzne triky, v ktorých je dobrý. Nie je medzi nami rivalita, práve že sa tešíme, ak sa nám podarí niekoho niečo naučiť.

Samozrejme pred jazdením ma dokáže motivovať nejaké video plné dobrých jazdcov alebo dobrá hudba.

3. Je tento šport finančne náročný?

Keď sa chce človek wakeskatingu venovať viac, chce neustále napredovať a porovnávať sa s najlepšími jazdcami na svete, určite je to finančne náročnejšie, keďže napr. počas zimy sa v našich podmienkach trénovať nedá, cestujeme na sústredenia do zahraničia (Filipíny, USA, Thajsko, Turecko) a snažíme sa udržiavať si svoju výkonnosť. Takže na tej špičkovej úrovni si to vyžaduje naozaj pomerne dosť financií.

A pokiaľ by chcel niekto začať s wakeskatingom na Slovensku, má možnosť si to vyskúšať v Piešťanoch, Košiciach alebo na Zlatých pieskoch na vodnolyžiarskych vlekoch, ktoré sa pohybujú približne tak, ako zimné strediská. 

4. Ako vníma tvoje úspechy rodina? Podporujú ťa?

Rodičia ma podporujú už odmalička, či už v období, keď som sa súťažne venovala vodnému lyžovaniu alebo snowboardingu, ale aj naďalej keď som prešla na wakeskating, za čo som im veľmi vďačná. Z mojich úspechov sa určite tešia, ale viem že najšťastnejší sú najmä vtedy, keď cítia a vedia, že aj ja som šťastná a zdravá.

5. Aké sú tvoje plány do budúcna? Čo by si ešte chcela dosiahnuť? Možno nie len v športovej sfére.

Zatiaľ až tak neplánujem. Uvidíme, ako dlho sa mi podarí ešte sa naplno venovať wakeskatingu, ale ak by to bolo možné, určite by som najradšej nejakým spôsobom zostala pri tom, čo ma baví…

Aký bol tvoj najkrajší zážitok v živote, a aký možno najsmutnejší?

Tých zážitkov aj vďaka wakeskatingu mám veľmi veľa. Mám možnosť cestovať po svete a stretávať veľa nových ľudí. Pre mňa je však vždy veľmi špeciálne ak príde za mnou jazdec, ktorý je mojím idolom a sledujem jeho videá a pochváli ma že sa mu páči môj štýl jazdenia.

Dovolenka podľa Zuzany Vráblovej

Ako a hlavne kedy dovolenkuješ?

Momentálne som sa vrátila z Ameriky kde som bola 2 mesiace a väčšinu času sme strávila v Orlande, kde som veľmi veľa jazdila. Keď sme cítili s ostatnými jazdcami, že sme z toho unavení, sadli sme do auta a vybehli sme na Cocoa beach a to mi ako dovolenka úplne stačilo…

Nie som úplne ten typ, že ležať celý týždeň pri mori a nič nerobiť. Potrebujem sa hýbať a zatiaľ ma stále najviac baví môj wakeskate.

Text: Redakcia
Foto: Archív Zuzany Vráblovej