Zlato Emmy Zapletalovej je príbehom nezlomnej vôle
Emma Zapletalová je dnes európska šampiónka a neohrozená líderka svetových tabuliek. Pripomeňme si však tri roky plné bezmocnosti, ktoré mali jej kar
Ria Zelisková: Baví ma popri materskej realizovať svoje nápady
Cítiť z nej pohodu, vyrovnanosť a zároveň neutíchajúcu energiu. Mama piatich detí, a hlavne vinárova žena Ria Zelisková, nám prezradila svoj recept na spokojný život.
Mohlo by vás zaujímať
Sloboda vonia po lete
Mať v dnešnej dobe päť detí je odvážne a nezvyčajné… Stretla si sa s tým, že ľudia prekvapene dvíhali obočie? Vždy si chcela mať viac detí?
Mám štyroch bratov a aj moji rodičia pochádzajú každý zo siedmich detí. Pre mňa je veľká rodina niečo úplne prirodzené. Vždy som túžila mať štyri deti. Možno mi ľudia dávajú najavo, že vytŕčame z davu, ale ja taký pocit nemám. Keď ideme po ulici, ľudia sa na nás usmievajú, prípadne dávajú veľmi milé poznámky. S otvorenou negatívnou kritikou som sa nikdy nestretla.
Žiješ veľmi aktívne, popri deťoch sa s manželom staráte o rozsiahle vinárstvo. Ako to všetko stíhaš? Aký máš recept?
Ja by som polemizovala o tom, či naozaj všetko stíhame. My to doma skôr voláme, že „zliepame“ to najnutnejšie. No vždy som bola veľmi zorganizovaná a aktívny život priam vyhľadávam. Baví ma, že môžem popri materskej pracovať a realizovať svoje nápady. Tak sa mi nikdy nezunujú rutina a bežný kolobeh okolo detí. O to viac sa potom teším, keď som naspäť pri deťoch či pri vysávači.
Čo ťa rodičovstvo naučilo? Aké boli tvoje ideály o rodičovstve, ktoré sú z tvojho dnešného pohľadu naivné?
My sa pravidelne s mužom smejeme na tom, ako sme si ešte ako bezdetní veľmi rázne vraveli, že naše deti nikdy nebudú pozerať televízor a nebudú s nami spať v spálni. Samozrejme, nič také sa nepodarilo. Deti nás naučili, že nič netreba hrotiť a každé náročné obdobie je vždy len dočasné.
Čím dlhšie som mamou, tým pokornejšie pristupujem k rodičovstvu ako takému. Keď som mala iba jedno dieťa, myslela som si, že som tá najskúsenejšia a najmúdrejšia. S každým ďalším dieťaťom som zisťovala, ako veľmi som bola mimo. Každé dieťa je iné. To, čo funguje pri jednom, vôbec nemusí pri druhom. Už viem, že rozdávať neželané rady iným maminám vie byť občas kontraproduktívne a zraňujúce. A skôr sa snažím už len podporiť, vcítiť sa do situácie a nesnažiť sa ukázať, že ja to viem lepšie.
Je výchova detí v dnešnej pretechnizovanej dobe náročná? Ako si sa k tomu postavila ty? Čo je pre teba dôležité, čo chceš odovzdať svojim deťom?
Nebudem sa tváriť, že žijeme mimo technológií. Snažíme sa deti naučiť, že priorita je splniť si povinnosti – vyprázdniť umývačku, odniesť špinavé veci na pranie, spraviť si úlohy, upratať hračky, zahrať na nástroji, pohrať sa, vyvetrať sa a až potom vylihovať pri televízii. Nie vždy sa nám ale táto snaha darí. Televízor u nás ide skoro každý deň. Sú chvíle, keď ma naozaj zachráni jedna rozprávka, kým ratujem iné dieťa.
Na svojom instagramovom profile vinarovazena riešiš okrem práce okolo vinárstva aj viaceré spoločenské témy, ktoré sa ťa dotýkajú, či už sú to detská šikana v škole alebo dôležitosť zdravého pohybu na čerstvom vzduchu ako prevencia chorôb. Je pre teba dôležité o tom hovoriť? Akú máš spätnú väzbu?
Vnímam, že čím dlhšie sa na Instagrame vyskytujem, tým väčšie riziko je otvárať ťažšie témy. Je prirodzené, že každý má svoj názor na vec, len nie každý vie uchopiť komunikovanie svojich myšlienok vhodným a slušným spôsobom. A to sú veci, ktoré mňa v poslednej dobe veľmi odrádzajú. Občas mám strach spomenúť akúkoľvek tému práve kvôli obave, čo mi zas skončí v inboxe. Pričom to býva jedna negatívna reakcia na sto pozitívnych. Preto sa vždy snažím myslieť na tie pozitívne, veľmi často sú to správy a reakcie s vďakou a vlastnými skúsenosťami.
Nedávno ste si rodinou zašli do Paríža. Pred rokmi si tam bola sama s manželom. Ako si pociťovala ten rozdiel? Ako deti zmenia cestovanie?
Po dvanástich rokoch sme sa do Paríža vrátili s dvoma deťmi. S najstaršou a najmladším. Tentokrát som nepozerala na pamiatky a krásy Paríža len svojimi očami, ale aj očami 10-ročnej dcéry, ktorá sem veľmi túžila ísť. Vidieť jej radosť a spokojnosť bolo pre mňa oveľa viac, ako keby som si to celé užívala opäť sama. Cestovanie s deťmi je náročnejšie v tom, že musíme myslieť na ich spánok, hladné bruchá a unavené nohy. Ja by som dokázala prechodiť na výlete celý deň bez jedla, no deti sú práve pri cestovaní najviac hladné a netrpezlivé. Keď chodíme na dovolenku či výlet so všetkými piatimi deťmi, vždy je program veľmi jednoduchý a prispôsobený ich veku.
Chodiť s toľkým potomstvom von na prechádzky musí byť celkom dobrodružstvo. Máš nejakú vychytávku?
Po pôrode posledného syna bola naozaj výzva ísť von. Jedna dcérka v tom čase nemala ani dva roky, druhá mala štyri. Občas je ťažké zmenežovať prechádzky. Ale vždy je s nami vonku terénny kočík Thule Urban Glide 2, v ktorom sa vozí najmenší, a potom berieme buď menší mestský Thule Spring, kde je dvojročná, alebo na dlhé trasy dvojvozík Thule Chariot Cab, doňho sa zmestia obidve slečny. Pomaličky už prechádzame na variant, keď v dvojvozíku sú náš polročný synček a dvojročná dcérka. U nás sa to sedenie vo vozíkoch každý mesiac obmieňa. Napríklad dvojročná už konečne zvládne aj trochu prejsť peši, čo po pôrode najmladšieho radikálne odmietala. Preto som rada, že máme tých alternatív od Thule viac. Aktuálne sa už nevieme dočkať teplých dní a vyrazíme na prvú veľkú jarnú bicyklovačku všetci siedmi.
Viac o Rii Zeliskovej a o jej rodine sa dozviete na jej Instagramovom profile @vinarovazena.
Text: Jana Vrbová
Foto: Veronika Štabrila, archív R. Z.
1/1
