Vyrastali ste na prelome milénií? Týchto interpretov a skladby určite poznáte. Otestujte sa!
Hudba z 90. a nultých rokov sa niesla v znamení rebríčkov MTV a Deky, napálených CD-čiek a prvých stiahnutých MP3.
Ako v zime neprechladnúť
Akútna nádcha je prudký zápal spojený s opuchom sliznice v nosových dutinách, spôsobený vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Postihnutý má zapchatý nos, tečie mu z neho čistý priesvitný sekrét, ktorý sa mení na hlienovo-hnisový až „čisto“ hnisový.
Nepriaznivo sa mu mení čuch, zle rozpráva i dýcha, slzia mu oči, bolí ho hlava, páli v hrdle, nekvalitne spí a je unavený.
Nádcha sa môže vyskytovať ako „sólista“ alebo ako sprievodca najrozličnejších ochorení. Liečiť sa určite musí, lebo pri prechode na dolnú časť dýchacieho ústrojenstva sa môže jej trvanie predĺžiť.
V liečbe sa na začiatku podávajú kvapky na zmiernenie opuchu sliznice a tým zlepšenie dýchania, pomáha aj vdychovanie (inhalácia) prírodných liečivých zmesí podľa špeciálnych receptúr alebo minerálky Vincentky.
Horšie je to pri výskyte komplikácií, keď sa musí užiť antibiotikum. Vtedy je akákoľvek fyzicky zaťažujúca činnosť obmedzená na minimum. Najčastejšími komplikáciami nádchy bývajú zápaly prínosových dutín a stredného ucha.
Plnohodnotný zážitok zo zimy
Mohlo by vás zaujímať
Chronická nádcha v alergickej, prípadne vazomotorickej forme, sa prejavuje šteklivým dráždením v nose, kýchaním, vodovým výtokom a upchávaním nosa.
Pre všetky druhy nádchy je typické upchatie nosa, ktoré, ak je úplné, donúti postihnutého dýchať cez ústa, čím sa vyradí filtračná funkcia nosa a následne sa zhoršuje situácia v prieduškách.
Niekedy sa v priebehu nádchy na sliznici ústnej dutiny objaví afta, ktorá začne postihnutého znervózňovať a bolieť. Na zmiernenie príznakov do určitej miery pomôže užívanie komplexu vitamínov B (najmä kyselinu pantoténovú) a kyseliny listovej, ľahké potieranie postihnutých miest na sliznici jódovou alebo propolisovou tinktúrou a návrat duševného i telesného pokoja.
Ak sú afty väčšie ako jeden centimeter, je ich viac ako desať a nemiznú ani po niekoľkých dňoch, je vhodné navštíviť lekára.
„Zaručené recepty“ na liečbu áft – experimenty ako potieranie alpou, zubnou pastou alebo práškom z rozdrveného acylpyrínu môžu situáciu zhoršiť. Skôr sa hodí použiť „babský“ recept – nechať si v ústach rozpustiť kocku cukru viackrát za deň.
MUDr. Malovič radí:
„Spolu s príchodom zimy sa aj u aktívne žijúcich ľudí nezriedka objavujú najrozličnejšie ochorenia dýchacej sústavy, medzi ktoré patrí tiež často podceňovaná i preceňovaná nádcha. Je to skutočne najbežnejšie ochorenie, nevyhne sa žiadnemu miestu na svete a skôr či neskôr sa ňou nakazí každý.
V podstate ide „iba“ o zápal nosovej sliznice, ktorý sa však vyskytuje vo viacerých formách a zasluhuje si pozornosť lekára aj samotného postihnutého. Čo ak sa z nádchy vykľuje vážnejšie ochorenie?“
Pozor na lieky proti kašľu
Dýchacie cesty privádzajú do pľúc vzduch s potrebným kyslíkom, ale okrem toho majú aj ochrannú funkciu. Napadnutie sliznice dýchacích ciest vírusmi alebo baktériami veľmi často spôsobuje zvýšenú produkciu hlienu, ktorý je hustý a môže sa „lepiť“ na steny dýchacích ciest, čím spôsobí ich zníženú priechodnosť.
Kašeľ je obranný reflex, ktorý udržuje dýchacie cesty priechodné. Pokiaľ sa produkcia hlienu nezvyšuje, býva kašeľ suchý, neproduktívny a dráždivý – dotyčný sa trápi a nič nevykašláva. Neskôr sa stáva produktívnym, pričom dochádza ku zvýšenej produkcii hlienu – postihnutý vykašláva hlieny s rôznorodým obsahom a farbou.
Na potláčanie kašľa sa používajú takzvané antitussiká, z ktorých väčšina tlmí kašlací reflex. Na uľahčenie odkašlávania sa používajú takzvané expektoranciá, napomáhajúce prečisteniu a lepšej hygiene dýchacích ciest.
Vzhľadom na to, že medzi nami existuje vysoké percento „samoliečiteľov“, je potrebné upozorniť, že antitussiká a expektoranciá by nemali byť užívané súčasne, čo sa stáva pri neusmerňovanom a nekontrolovanom užívaní liečiv dosť často. Expektoranciá totiž zvyšujú produkciu hlienu a antitusiká bránia jeho odstraňovaniu tým, že kašeľ tlmia.
Chrípke treba predchádzať
Chrípka je akútne infekčné ochorenie spôsobené vírusom. Inkubačná doba (choroba ešte v človeku „tlie“ – on môže cítiť, že na neho čosi „lezie“ alebo necíti vôbec nič) je 1 až 3 dni.
Ako prvé sa potom objavujú celkové príznaky: triaška, náhla únava s pocitom bolesti po celom tele a vysokými teplotami aj nad 40 stupňov. Pridružujú sa bolesti hlavy a pocit „polámaného“ tela. Chrípka môže prebiehať aj s rôznymi komplikáciami, z ktorých najčastejšou je zápal pľúc.
K ďalším komplikáciám patrí postihnutie srdcovo-cievneho systému, myokarditída (zápal srdcového svalu) trombózy, angíny, zápal príušnej žľazy, semenníkov, toxická žltačka, postihnutie kĺbov. Takéto typy komplikácií sa môžu objavovať najmä v prípade nedoliečenia chrípky. Býva to najmä zapríčinené predčasným nástupom do práce, „prechodením“ ochorenia, zaťažovaním ešte pri zvýšenej teplote, prípadne počas užívania liekov.
SNOW SHOW 2024 v Park Snow Donovaly už tento víkend!
Mohlo by vás zaujímať
Chrípku treba jednoducho „vyležať“. Vlastné obranné mechanizmy pomôžu telu zburcovať kombinácie vitamínových a minerálnych preparátov s veľkými dávkami vitamínu C.
Odporúča sa piť väčšie množstvo tekutín (napríklad teplý bylinkový čaj ochutený citrónom a včelím alebo púpavovým medom), pretože voda vyplavuje z tela škodlivé látky. Pokiaľ sa však objavuje akékoľvek zhoršenie stavu, je vhodné prehĺbiť liečbu u špecialistu.
Pre chrípku platí heslo: „Lepšie sa na ňu pripraviť, ako s ňou bojovať.“ Okrem samozrejmej prevencie takzvanou vitaminizáciou môžete zvážiť očkovanie, ktoré má ochranný efekt u 70 až 90 percent dospelých.
Očkovanie je rizikové u dám v prvých troch mesiacoch tehotenstva a nie je vhodné pre jedincov alergických na vajcový bielok. U niektorých ľudí je možné očakávať reakciu na očkovanie v podobe bolestí hlavy, svalov, nevoľnosti a zvýšenej teploty.
Nosové spreje poskytujú rýchlu úľavu, ale neliečia. Pri chronickej forme nádchy hrozí nadužívanie a vznik závislosti. Už po piatich dňoch prestávame na liek dostatočne reagovať, účinnosť sa oslabuje a sprej užívame častejšie, hoci bez zásadného úspechu.
Zeleninová príprava na zimu
Prirodzenú prekážku prechladnutiu, nádche aj chrípke tvorí zásada akceptovať princípy prevencie prirodzenými látkami, ktoré nájdeme najmä v zelenine. Hoci sa pre niekoho môže zdať táto téma „vyčerpaná“, predsa len nezaškodí povedať si o tejto stále viac a viac zaujímavejšej zložke jedálneho lístku čosi súhrnné a komplexné, čo by malo byť akousi alfou a omegou jej aktivity a zložky prevencie proti ochoreniu chrípkou.
Zelenina má zvyčajne listovú a koreňovú časť. Listová časť obsahuje oveľa viac železa, kyseliny listovej a vitamínu C, ale menej ostatných vitamínov a podstatných živín. Má taktiež menej energetických látok.
Koreňová časť má viac bielkovín a cukrov aj väčšie množstvo špecifických látok, žiaľ, vrátane pomerne veľkého množstva škodlivých dusičnanov. Preto sa odporúča korene pokrájať na menšie kúsky a namočiť do menšieho množstva vody s kyselinou citrónovou (2 dcl vody, na špičku noža kyselinu citrónovú a máčať obsah asi dve hodiny v uzatvorenej nádobe v chladničke). Ide o takzvanú marináciu zeleniny.
Pri diskusii o úprave musíme priznať prvenstvo surovej, len umytej a očistenej zelenine. Sterilizovaná zelenina nie je vhodná a rovnako zelenina naložená v oleji je použiteľná iba ako „ozdoba“.
Mrazená zelenina je vcelku výhodná, je zvyčajne predvarená a nevyžaduje veľké nároky na úpravu. Problémom však môže byť neodhadnuteľný obsah dusičnanov. Východiskom z núdze, bez výraznejších pozitívnych hodnôt, býva sušená zelenina, ktorá sa používa na prípravu „rýchlych polievok“.
Konzervovaná v rozličných nálevoch býva veľmi často v plechoviciach (len zriedka so špeciálnou fóliou vo vnútri) a výrazne prisoľovaná, čo jej k zdravotnej hodnote nepridáva. Lepšia je konzervácia v skle.
Prírodne rýchlo kvasená zelenina má svoje výhody najmä pre jej účinky na dobré trávenie (zelenina sa iba posolí, premyje, sparí a uzavrie do pohárov na dvojdňové kvasenie).
Najviac odporúčaná preventívna zelenina: špargľa, mrkva, mladý cesnak, cibuľa, reďkovka, pór, artičoky, brokolica, šťaveľové listy, listy zo žihľavy, brokolica, kaleráb, červená repa, špenát, kel, tekvica, cibuľa, mladé zemiaky, karfiol.
Medzi najobľúbenejšiu slovenskú zeleninu patrila vždy kapusta – čerstvá, nakladaná, sudová, kyslá. Kapusta má svoju bohatú históriu. Málokto vie, že je najstaršou kultivovanou zeleninou na zemeguli a pestuje sa už viac ako štyritisíc rokov.
Spočiatku kapustu využívali len ako liečivú rastlinu, ktorá posilňovala telo a robila ho odolným proti ochoreniam, pomáhala proti vzniku najrozličnejších vredov a dokonca vraj aj proti morovej nákaze.
Kapusta sa vo všetkých formách využíva u nás ako zdravie prinášajúca zelenina s veľkým úspechom – len na to nesmieme zabúdať. Má totiž vysoký obsah vitamínov C a B, „vitamínu“ U, provitamínu A (karotén), amínových – síru obsahujúcich kyselín, ktoré pôsobia antibioticky, ďalej horčičný olej a minerálne látky, najmä draslík.
Šťava z kyslej alebo surovej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru – je to optimálne probiotikum. Nezanedbateľný, pre zdravie konzumenta kapusty, je aj vysoký obsah vlákniny, ktorá zlepšuje vyprázdňovanie.
Iným domácim zázrakom je zeler stonkový a buľvový – už od stredoveku používaný predovšetkým ako liečivá rastlina, pretože obsahuje veľké množstvo vitamínov (najmä skupina B a vitamín C), minerálov a stopových prvkov (kalcium, fosfor, draslík, sodík, magnézium, železo, kremík, zinok, meď).
Vedci zistili, že obsahuje zložku 3-n-butylftalid, ktorá upokojuje a zároveň prispieva k znižovaniu krvného tlaku, pozitívne vplýva na depresiu a pomáha pri bolestiach hlavy.
Zaujímavý je najmä zeler stonkový, ktorý, okrem toho, že pôsobí ako vitamínovo-minerálna „bomba“, podporuje správnu činnosť pečene i obličiek, znižuje únavovú kyslosť organizmu a napomáha vyplavovaniu škodlivín, vznikajúcich ako následok výraznej fyzickej námahy (laktát – kyselina mliečna, kreatínkináza, močovina, amoniak a pod.).
Zelerová šťava má totiž silné detoxikačné účinky a používa sa aj ako podporný prostriedok pri liečbe opuchov kĺbov zápalového pôvodu.
V tomto sychravom období sa ale najčastejšie konzumuje zelerový koreň (buľvový zeler), ktorý patrí medzi typickú „zimnú“ zeleninu a býva súčasťou vegetariánskych špecialít. Táto vitamínovo-minerálna zmes je dosť dôležitá pre zdravie kože, nechtov a vlasov, správnu funkciu pečene aj čriev. Napomáha udržiavať optimálnu hladinu cukru v krvi, a preto býva odporúčaný na konzumáciu pre diabetikov.
Chren je pikantná zelenina, ktorá je známa viac ako štyri tisícročia. Zvyčajne sa konzumuje ako diskrétna príloha ku grilovanému mäsu, rôznym zabíjačkovým špecialitám alebo k údeninám. Jeho možné použitie je ale oveľa širšie. Vzhľadom na svoje unikátne zloženie je často akceptovaný v prírodnej medicíne práve v jesennom období, keď sa najčastejšie zbiera.
Chren obsahuje viac C vitamínu ako citrusové plody, má vysoký obsah provitamínu A aj komplexu B vitamínov, draslíka, vápnika, mangánu a železa. Po nastrúhaní koreňa sa z neho uvoľňuje silicový „olej“, ktorý pomáha odstraňovať nádchové hlieny a pôsobí prečisťujúco na sliznice dýchacích ciest aj očné kanáliky.
Lieči zapálené ďasná, má prírodné „antibiotické“ účinky pri chrípke aj angíne, zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Priaznivo účinkuje na črevnú mikroflóru a mierne odvodňuje. V ľudovom liečiteľstve sa zmes nastrúhaného koreňa a múky používa ako obklad na stuhnuté artrotické kĺby alebo na hrudník pri zápaloch priedušiek spojených s kašľom.
Červená repa (cvikla) obsahuje až 90 percent vody, kyselinu listovú, vitamín C, malé množstvo vitamínov B1, B2, B3 a B5, veľké množstvo draslíka, vápnika, fosforu a sodíka, menej medi, zinku a železa. Aj ako varená si udrží v sebe veľkú časť účinných látok, konzervovaná a sterilizovaná väčšinu užitočných minerálov a vitamínov stráca.
Obľúbená je čerstvá cviklová šťava, ktorá má povzbudzujúce účinky na tvorbu červených krviniek a celkové posilnenie organizmu. Odporúča sa najmä dámam v zmesi so šťavou z mrkvy (má lepšiu chuť) – je prospešná pri poruchách menštruácie, ak sa v tom čase pije v malých množstvách, a to jeden plný vínový pohár dvakrát denne. Ale pozor – väčšie množstvo by sa naraz nemalo vypiť, lebo silný čistiaci účinok výťažku z červenej repy môže spôsobiť závrate a pocity nevoľnosti.
Šťava má pozitívne účinky aj ako preventívny prostriedok proti chrípke – pije sa 10 dní jeden deciliter denne. Pomáha pri rekonvalescencii po prekonaných chorobách a zraneniach, podporuje činnosť pečene a zvyšuje pružnosť krvných i lymfatických
ciev. Priaznivo pôsobí na tráviace ústrojenstvo, podporuje činnosť žlčníka.
Mrkva je síce považovaná za našu „obyčajnú“ zeleninu, ktorá môže trocha pomôcť so zrakovými problémami, ale jej význam je až prekvapujúco rozsiahly a menej známy.
Mrkva obsahuje tiež množstvo provitamínu A – betakaroténu, ktorý pomáha najmä unaveným očiam od počítačov, ďalej vitamíny C a E aj komplex vitamínov B a tiež minerály ako draslík, sodík, vápnik, horčík (magnézium), fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.
Podstatný je vysoký obsah vlákniny a pektínu – látky, ktorá viaže ťažké kovy priemyselného odpadu nadýchané zo vzduchu a pomáha ich vylučovať rýchlejšie z tela.
Pre zdravotne užitočnú konzumáciu je vhodnejšia, paradoxne, varená a ešte lepšie dusená mrkva s trochou olivového oleja. Surová má totiž tuhšie bunečné steny a potrebné látky sa počas trávenia ťažšie uvoľňujú – iba tak na 25 percent. Počas varenia aj dusenia sa štruktúra mrkvy upraví tak, že využiteľnosť obsiahnutých látok sa blíži k 80 percentám.
Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock
1/1
