Cyklistika pre zdravie – čo robiť, aby z bicykla nevznikli problémy

Nezabudnite však, že keď sa niekam vyberieme, musíme sa aj vrátiť, a to zvyčajne po tej istej trase.

MUDr. Malovič radí:

Jazdenie na bicykli patrí medzi náročný druh rekreačného športovania, pri ktorom cyklista vykonáva komplex pohybov mieriacich najmä k zlepšeniu práce srdca a pľúc, ale aj ďalších orgánových systémov a pohybovej sústavy. Bicyklovanie by malo mať okrem svojho prínosu k vydávaniu námahovej energie aj isté znaky zdravotného „komfortu“ a bezpečnosti, aby bolo zaťaženie menej náročné, zmiernili sa úrazové následky prípadných kolízií s prekážkami a očakávaný výkon bol čo najefektívnejší.

Správny bicykel zaručí pohodlie

Bicykel by mal mať predovšetkým primeranú hmotnosť a veľkosť, aby ho jazdec nepociťoval ako príťaž a zdroj ťažkostí, ale ako súčasť pomerne príjemného spôsobu pohybovej aktivity. Preto je dôležitý správny výber, ktorý reflektuje túžbu užívateľa, jeho zdravie a charakter i terény očakávaného jazdenia – les, cesta, zmiešané terény a pod.

Oplatí sa preto navštíviť špecializované predajne – poradia a navyše zvyčajne ponúkajú aj garančnú prehliadku po najazdených sto kilometroch alebo do mesiaca. Nákup v hypermarkete môže byť problematický, bicykel nemusí byť až taký kvalitný, ako sa deklaruje, a je to často „mačka vo vreci“. Na trhu dostať naozaj veľa typov, a preto tu doslova platí „dobrá rada nad zlato“.

Okrem príslušnej hmotnosti a dizajnu, ktorý zodpovedá osobnému vkusu, je dobré, aby bolo jazdenie na bicykli v rámci možností pohodlné. S tým súvisí najmä kvalita sedla a jej vplyv na príslušné zaťažované telesné partie (zadok, kostrč, chrbtica, stehná).

Existujú špeciálne sedadlá – dámske, pánske, mäkšie, tvrdšie. Mäkké sedlo býva preferované „sviatočnými jazdcami“, ktorí jazdia málo. Ten, kto jazdí veľa a často, si vyžaduje sedadlo tvrdšie – je to však vec dlhodobejšej adaptability a individuálnosti.

Pri nesprávnom výbere sedla môže nastať problém s pokožkou v sedacej oblasti. Stáva sa to najmä pri dlhých jazdách u neadaptovaného jazdca, ktorý ešte nie je zvyknutý na dlhé hodiny v sedle.

Z ďalších možností vzniku nepríjemností prichádza do úvahy nevhodné nastavenie posedu zlou výškou sedlovky (tyč pod sedlom). Vtedy sú prítomné aj bolesti chrbta, ramien a krku, ale aj zápästí a lakťov. Situáciu čiastočne rieši odpružená sedlovka (ešte lepší je celoodpružený bicykel, ktorý je však na asfalte pomalý).

Intertrigo alebo „vlk“

Exoticky znejúci výraz pripomína síce názov športového klubu, ale v skutočnosti je označením bolestivého svrbiaceho až pálivého zaparenia pokožky, s ktorým sa sedí, behá, chodí alebo šliape do pedálov s mimoriadnymi ťažkosťami.

Postihnutí sa o takomto probléme dosť často hanbia hovoriť a málokedy im napadne, že by mali pre „maličkosť“ tohto typu prerušovať svoj (alebo s niekým spoločný) tréningový proces. Ale intertrigo je ochorenie ako každé iné, postihuje rovnako mužov aj ženy a podľa toho sa ním musíme zaoberať.

Zaparenina nie je vlastne nič iné ako zápal kože, pri ktorom sa do postihnutých a mierne opuchnutých miest s drobnými trhlinkami môžu dostávať plesňové spóry. Tie dokážu zápal výrazne zhoršiť a výsledkom je „nevinná“ červená škvrna, ktorá za pár dní zmizne alebo sa zmení na rozsiahlu mokvajúcu plochu vzdorujúcu všetkým liečebným pokusom.

Zapareninám sa výborne darí nielen na miestach, kde nie je dostatočná hygiena, ale najmä tam, kde je použité nevhodné oblečenie, ktoré „nedýcha“. Aj preto sa toto ochorenie nazýva „jean sitis“ (džínsitída, „džínový zápal“) – tesné nohavice z tuhej látky, ktoré sa trú o pokožku jedinca, totiž vznik ochorenia výrazne napomáhajú.

Rozvoju zaparenín však môžu pridať práve niektoré tesnejšie priliehajúce časti športového oblečenia (napr. cyklistické „podvliekačky“ alebo „kraťasy“), bez antibakteriálnej vložky odsávajúcej pot, nevhodný tvar sedadla bicykla alebo ortopedických pomôcok (ortézy, rôzne neoprénové návleky a pod.).

Intertrigo si ešte „radšej“ vyberá na tele miesta s väčším množstvom potných žliazok, ktoré sa ľahko zaparia – nielen podpazušné jamky, kožné záhyby, „faldy“ pod prsníkmi a na bruchu, ale predovšetkým citlivé plochy v rozkroku, v oblasti pohlavných orgánov a medzi sedacím svalstvom.

Zapareniny postihujú najmä športujúcich s jemnou a citlivou pokožkou alebo nadváhou, prípadne diaľkových jazdcov v horúčavách a pri vysokej vlhkosti vzduchu. Nezriedka bývajú postihnutí cestujúci pri transoceánskych letoch. S nevyspytateľným intertrigom treba vždy počítať aj napriek perfektnej individuálnej hygiene.

Najideálnejšie sa v súčasnosti na tento účel zdajú špeciálne papierové hygienické malé vreckovky, ktoré sú navlhčené dermatologicky testovaným liečivým roztokom. Ten upokojuje a dezinfikuje pokožku na postihnutých miestach. Len treba včas ošetriť rizikové miesta. Nezmyselné použitie vlhkých alebo mokrých nohavíc ako prostriedku na schladzovanie zaparenín komplikuje veci.

Našťastie existujú najrozličnejšie mastičky, zásypy, krémy, spreje, gély a vodičky, ktoré preventívne bránia tvorbe a rozvoju zaparenín. Veľmi dobré sú kombinácie krémov z liečivých bylín s protizápalovými a hojivými účinkami, ktoré sa okrem pokožky aplikujú aj na švy (miesta prešívania) nohavíc spolu s neparfumovanými tuhými gélmi, ktoré kožu spoľahlivo chránia v daždi.

Rukavice nie sú módny doplnok

Vhodné je tiež používanie špecializovaných rukavíc s výstelkou z jemného anatomického gélu v dlaňovej časti. Ten pomáha významne znížiť tlak na ulnárny („malíčkový“) nerv, ktorý môže spôsobovať stuhnutosť a nepohodlie. Nesmierne podstatnou záležitosťou pri jazdení sú riadidlá a spôsob ich držania podporujúci cyklistovu stabilitu.

Potrebujeme sa držať pevne a spoľahlivo, dlane nesmú kĺzať ani bolieť. Pri nesprávnom používaní krytu riadidiel (gripy – úchopy, omotávky) môže dôjsť k nepredvídaným ťažkostiam, ktoré zasiahnu aj zápästia, lakte a ramená. (Neraz sa stáva, že na kliniku telovýchovného lekárstva príde nadšený a zároveň „zlomený“ cyklista stredného veku s úpornými bolesťami zápästí a lakťov, ktoré sú také silné, že trpiacemu znemožňujú chytiť plnú šálku čaju a napiť sa.

Stav sa podobá následkom práce so zbíjačkou jednostranným nadmerným zaťažovaním vibráciami riadidiel. Trpezlivým vyšetrovaním sa príde na to, že situáciu spôsobil bicykel, respektíve nesprávna úprava jeho „kormidla“…) Máloktorá časť údržby bicykla je taká citlivá a individuálna.

Jazdci, ktorí zvyčajne nenosia rukavice, preferujú skôr mäkké omotávky aj gripy, aby sa do nich ruky príjemne „ponorili“. Sú jedinci, ktorí najradšej používajú ergonomické gripy s odvetrávajúcimi vzduchovými kanálikmi, ktoré znižujú potenie prstov a dlaní. Majú kratónový povrch (dvojzmesový gumený materiál s gélovou prímesou), ktorý dobre tlmí vibrácie a nárazy.

Omotávky bývajú z penového materiálu alebo korku s protisklzovým povrchom. Penové zmesi sa vyznačujú vyššou odolnosťou a pružnosťou, sú dostatočne jemné a mäkké. Dobre pohlcujú otrasy pri jazde.

Potrebný UV filter

Osobitnou kapitolou komfortu sú okuliare, ktorých je dnes veľký výber v kvalite, tvare aj cene. Problémom môže byť cyklista s potrebou nosenia dioptrických okuliarov, ktorý nepoužíva (neznáša) umelé šošovky. Klasickým riešením je použitie športových okuliarov s dioptrickou „vsuvkou“ – akýmsi cvikrom (odnímateľnou vložkou) posadeným zvnútra pred protislnečnú ochranu. Je to pomerne jednoduché riešenie, hoci situácia sa komplikuje zahmlievaním aj zložitým čistením a výber ešte stále nie je veľký.

Inou možnosťou sú špeciálne dioptrické sklá požadovanej veľkosti a zakrivenia, ktoré sa dokážu prispôsobovať pôvodnému rámu. Dôležitý je kvalitný UV filter proti ultrafialovému žiareniu. Pokiaľ by tento nebol v sklách prítomný, vzniká nebezpečenstvo zápalu sietnice oka a jej následného trvalejšieho poškodenia.

Pod tmavými okuliarmi sa totiž rozšíria zreničky, aby sa do oka dostalo čo najviac svetla, čím vniká aj viac ultrafialového (UV) žiarenia. Lúče slnka tak môžu poškodiť oko ešte ľahšie, ako keby cyklista tmavé okuliare vôbec nemal a jeho zreničky by boli zúžené. Preto je UV filter taký potrebný!

Farba skiel pomáha eliminovať slnečný jas, ale s UV filtrom nesúvisí. Neznamená teda, že čím tmavšie okuliare, tým vyšší UV filter. Ale pozor – výstrednejšie módne farby, ako ružová či modrá, skôr oko dráždia, dokonca niekedy môžu vyvolať slzenie alebo bolesti hlavy.

Aj číre dioptrické sklá mávajú UV filter, vyrábajú sa aj cyklistické okuliare so „samosfarbovacími“ fotochromatickými sklami, ktoré reagujú na ostrosť slnečného svetla.

Je skutočne pre všetkých

Cyklistika je z medicínskeho hľadiska mimoriadne vhodný šport, ak naň máte danosti – t. j. viete udržať rovnováhu na bicykli a ste zdravotne spôsobilí – nemávate kolapsové stavy a poruchy rovnováhy (časté pri problémoch s krčnou chrbticou, vysokým či nízkym tlakom, cukrovkou a pri ochoreniach srdca alebo štítnej žľazy) alebo netrpíte záchvatovými a kŕčovými ochoreniami a bicyklovanie vám neodobril neurológ (epilepsia, tetánia).

Cyklistika je šport vytrvalostný, čo znamená veľký prínos pre vaše pľúca, srdce a cievy. Vďaka bicyklovaniu „naučíte“ srdce pracovať ekonomicky (v pokoji bude počet jeho úderov pod 60 za minútu), cievy budú pružnejšie a pľúca dokážu naplno využívať svoju kapacitu. Pokiaľ máte problémy s chrbticou, panvovými alebo kolennými kĺbmi, je vhodné poradiť sa s telovýchovným lekárom a ortopédom, či vám cyklistiku odporúča. Zvyčajne nie sú problémy, lebo pri správne dávkovanej záťaži je cyklistika vhodná aj pre ľudí s kĺbovými postihnutiami.

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock