Medzi najčastejšie patria respiračné infekcie a tzv. „číslované detské choroby“, ktoré mnohí rodičia poznajú len podľa názvu. Ako vysvetľuje farmaceutická laborantka Tatiana Kocúrková z lekárne Dr. Max v Žiline, tieto ochorenia sa vyznačujú výskytom vyrážok a typickým priebehom. Niektoré z nich dokonca zanechávajú doživotnú imunitu. V období zvýšeného výskytu infekcií je mimoriadne dôležité podporovať imunitný systém.

Prečo sa detské choroby označujú číslami? V minulosti, keď ešte nebolo známe, čo presne tieto ochorenia spôsobuje, lekári ich rozlišovali najmä podľa vonkajších prejavov, najmä podľa výskytu vyrážok. Práve preto vzniklo číselné označenie, ktoré pomáhalo choroby systematicky triediť. Tieto infekcie najčastejšie postihujú deti v predškolskom a mladšom školskom veku. Výnimočne sa môžu vyskytnúť aj u starších detí či dospelých. Samozrejme, okrem týchto chorôb číhajú na deti aj bežné respiračné ochorenia ako nádcha, chrípka čo covid.

Mohlo by vás zaujímať

Telo

7. septembra 2025

Na začiatku jesene opäť útočí covid. Naučte sa, ako sa ochrániť  

7 detských chorôb a ich prejavy:

• Osýpky (1. detská choroba) – vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, prejavuje sa horúčkou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a typickou vyrážkou postupne sa šíriacou po tele. Očkovanie je najlepšia prevencia.
• Šarlach (2. detská choroba) – bakteriálne ochorenie s angínou, horúčkou a drobnou vyrážkou. Ako jediná z „číslovaných“ chorôb sa lieči antibiotikami.
• Rubeola (3. detská choroba) – typické sú červené svrbivé vyrážky, zväčšené uzliny, horúčka. Rubeola je nebezpečná najmä v tehotenstve.
• Pseudošarlach (4. choroba) – dnes sa už nepovažuje za samostatné ochorenie, prejavy sú podobné šarlachu.
• Infekčný erytém (5. choroba) – začína ako chrípka, no pridáva sa typická vyrážka na tvári v tvare „motýľa“, neskôr aj na trupe a končatinách.
• Trojdňová horúčka (6. choroba) – postihuje najmä batoľatá, prejavuje sa vysokou horúčkou, ktorá po 3–4 dňoch ustúpi a objaví sa vyrážka.
• Syndróm ruka-noha-ústa (7. choroba) – častý u detí do 10 rokov. Typické sú vyrážky a pľuzgieriky v ústach, na rukách a nohách, bolestivé prehĺtanie. Ochorenie je veľmi nákazlivé.

Posilnenie imunity u detí od 2 do 6 rokov

Imunitný systém detí je vo vývine a kolektív v škôlke či škole je veľkou záťažou. Okrem očkovania a zdravého prostredia zohrávajú kľúčovú úlohu strava, doplnky a režim. V jedálničku malých škôlkarov by nemala chýbať pestrofarebná zelenina ako mrkva, paprika či brokolica, ovocie bohaté na vitamín C ako citrusy, kiwi alebo jahody. Dôležité sú aj celozrnné obilniny, ktoré prispievajú k správnemu tráveniu a dodávajú telu energiu.

Výživové doplnky môžu byť užitočným doplnkom najmä v období jesene a zimy. „Vitamín D je v tomto období obzvlášť dôležitý, rovnako ako probiotiká, ktoré podporujú črevnú imunitu. Omega-3 mastné kyseliny je možné užívať v tekutej forme alebo žuvacích kapsúl. Vitamín C je najlepšie prijímať prirodzene – z ovocia a zeleniny, no v prípade doplnkov je ideálne ho podávať ráno,“ radí Tatiana Kocúrková z Dr. Max. Z hľadiska režimu je kľúčový pravidelný spánok, ideálne 10 až 12 hodín denne. Dôležitý je aj dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, obmedzenie pasívneho fajčenia a minimalizácia času stráveného pred obrazovkami.

Môžu užívať vitamín C aj malé deti? „V lekárňach existujú kvapky s vitamínom C vhodné už pre dojčatá, no ich podávanie má byť vždy podľa odporúčania pediatra, keďže zdravé deti si bežnú dennú potrebu pokryjú z materského či umelého mlieka,“ tvrdí odborníčka z Dr. Max. Pre deti od 3 rokov sú dostupné špeciálne sirupy alebo žuvacie tablety s nižšou dávkou a klasické doplnky s vyšším obsahom vitamínu C sú spravidla určené až od 6 rokov. 

Posilnenie imunity u starších detí

Zdravie detí počas školského roka možno výrazne podporiť správnou výživou, vhodnými doplnkami a zdravým režimom. V strave by nemali chýbať orechy a semienka, ktoré sú bohaté na zinok a selén, ryby a vajíčka ako zdroj omega-3 mastných kyselín, ako aj sezónne ovocie – napríklad jablká, hrušky či slivky. Zelenina by mala byť súčasťou jedálnička každý deň, ideálne v surovej aj varenej forme.

 „Pri jednostrannej strave môžu pomôcť multivitamíny, zatiaľ čo zinok je vhodný pri častých infekciách. Vitamíny C a D sú obzvlášť dôležité v zimných mesiacoch. Horčík je odporúčaný pre športujúce deti a probiotiká sa osvedčujú po antibiotikách alebo pri tráviacich ťažkostiach – je ideálne ich podávať ráno nalačno alebo večer pred spaním,“ tvrdí Tatiana Kocúrková z Dr. Max.

Z hľadiska režimu je dôležitý každodenný pohyb, a to aspoň hodinu denne, dostatočný spánok v rozsahu 8 až 10 hodín a obmedzenie konzumácie fastfoodu a sladených nápojov. Medzi ďalšie užitočné návyky patrí otužovanie, pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu aj v chladnejšom počasí a trávenie času v prírode, ktoré má pozitívny vplyv na psychickú aj fyzickú pohodu detí.

Text: Dr. Max
Foto: Shutterstock