Anorexia a bulímia nie sú vzdorom ani rozmarom

Záchvatové prejedanie sa objavuje najčastejšie okolo 25. roku života, bulímia sa rozvíja okolo sedemnástky. Mentálna anorexia patrí k najčastejším ochoreniam u adolescentov, je dokonca taká častá ako diabetes prvého typu. Čo je spúšťačom týchto problémov?  

Spúšťačom môže byť nevinná poznámka spolužiaka, učiteľa telocviku alebo lekára, ktorý upozorní na riziko obezity – je to už len posledná kvapka, ktorá odštartuje celú kaskádu problémov. Ale aby vznikla porucha príjmu potravy, musí nastať určitá situácia, preto hovoríme, že tieto ochorenia majú multifaktoriálne príčiny. Neexistuje len jedna, ktorú by sme mohli pomenovať. Skôr k nej patria rôzne rizikové faktory ako ženské pohlavie, obdobie puberty a špecifický typ osobnosti, ktorá je v niečom perfekcionistická a ambiciózna.

Tieto dievčatá doťahujú veci do detailov a sú veľmi zodpovedné. Často bývajú aj veľmi empatické voči svojmu okoliu, problémy druhých vzťahujú na seba, veľmi často sa obviňujú a preberajú zodpovednosť za druhých. Ale, samozrejme, nie je to až také jednoduché, sledujeme aj raný vývoj a zásadné udalosti, ktoré sa počas ich života vyskytli.  

Môže vás zaujímať:

Mňam! Dúha na tanieri pomôže nielen vášmu tráveniu

Aj samotná rodina môže byť príčinou tohto ochorenia?  

Rada by som to uviedla na pravú mieru, pretože poruchy príjmu potravy boli veľmi často vnímané v rodinnom kontexte. Samozrejme, všetko, čo sa s nami deje, súvisí nejakým spôsobom s tým, ako sme sa vyvíjali a z akého prostredia pochádzame. Ale je veľmi nebezpečné označovať rodinu za príčinu, alebo ju zaraďovať k rizikovým faktorom. Keď k nám príde rodina s dieťaťom s poruchou príjmu potravy, rodičia väčšinou panikária, nerozumejú tomu, čo sa vlastne deje a vtedy na povrch vypláva všeličo, čo v rodine nefunguje.

Niekedy to môžeme vnímať ako príčinu, ale ja sa snažím proti tomu vystupovať a upozorňovať na to, že rodina je skôr zdrojom uzdravenia a bezpečným prístavom. Navyše rodiny, s ktorými sa stretávam, sú veľmi rôzne. Neexistuje nejaká schéma, ktorá by popisovala rodinu s dieťaťom s poruchou príjmu potravy.  

Veľa sa hovorí o vplyve médií a sociálnych sietí, v ktorých sa propaguje niekedy až ortodoxný zdravý životný štýl. Aký to môže mať vplyv na psychiku mladého človeka?  

To je ďalší aspekt, ktorý do našich životov priniesla pandémia. Boli sme zavretí, možno sme sa menej hýbali, ale v intenzívnom kontakte s internetovým priestorom, kde je na túto tému veľa obsahu. Problémy s prímom potravy sa často začínajú nevinne, snahou o zdravý životný štýl, ale ak sa k tomu pridajú určité osobnostné črty, ktoré som už spomínala – miera neistoty, úzkosť – všetko do seba zapadne a v mnohých prípadoch vyvolá ochorenie. 

Neraz sa stáva, že hlavne my ženy, mamy, stojíme pred zrkadlom a hovoríme si: Opäť som pribrala, aká som tučná, musím schudnúť. Keď to deti počujú, môže ich to ovplyvniť?  

Rozhodne to nepomôže. Myslím si, že je to súčasťou väčšieho problému, ideál krásy je v našej spoločnosti stále nezdravo nastavený. Stále je príliš štíhly. A potom, ani kritériá, ktoré na seba máme a propagujú sa na sociálnych sieťach alebo v iných médiách, nie sú primerané zdraviu.