Nefandíte rezortom, rada bývate u miestnych. Udržujete s niekým z nich stály kontakt?

Raz za čas napíšem jednej rodine zo Srí Lanky, ako sa im vodí. Občas si spomeniem na narodeniny kamarátov z Mjanmarska či Iránu a ozvem sa im cez sociálne siete. Vďaka nim sa sledujeme a udržujeme si prehľad o tom, ako sa máme, kde sme a čo je nové. Cestovanie mi do života prinieslo krásne kamarátstva a skvelých ľudí.

Keď zavriete oči, ktoré miesto si vybavíte ako prvé? Ktoré vám najviac prirástlo k srdcu?

Divoké safari v Namíbii! Vidieť levy či zebry v prirodzenom prostredí, to je zážitok. A žirafy!

Ste milovníčkou zvierat a voľnej prírody. Nie je veľa ľudí, ktorí by odmietli napríklad jazdu na slonovi, sú z toho perfektné fotky! Kde sa táto vnímavosť vo vás vzala?

Podľa mňa je to sedliacky rozum. Slon patrí do voľnej prírody, nikdy nebol domestifikovaný, aby vozil turistov, nieto ešte v železných okovách na maličkom priestore. Ak to človek vie, veľmi ľahko prekukne turistické pasce a nehumánne praktiky.

Ako na cestách riešite komunikačné bariéry?

Dohovorím sa po anglicky, nemecky, španielsky a jazykom bahasu. Do každej krajiny sa učím aspoň desať, dvadsať základných fráz v lokálnom jazyku. Ak by ani to nestačilo, použijeme prekladače alebo aplikácie na diktovanie fráz a prekladanie. Nikdy sme nemali problém dorozumieť sa, i keď vtipných situácií bolo neúrekom.

Akú najbizarnejšiu vec ste zjedli? Mali ste niekedy pocit, že ste zariskovali?

Často ani netuším, aké mäso vlastne jem, najmä v Ázii. A radšej sa nad tým ani veľmi nezamýšľam. Rada skúšam nové jedlá, ochutnám čokoľvek, od hmyzu cez červy a lúčne koníky až po lamu či krokodíla. Jedlo považujem za súčasť krajiny, jej kultúry či tradícií.